Existencializmus
- filozofický a umelecký smer, ktorý skúma otázky existencie človeka z hľadiska jeho individuality i z hľadiska spoločenských vzťahov. Existencialisti sa vyjadrujú k základným otázkam ľudského bytia, pričom nestrácajú zo zreteľa estetickú funkciu umeleckého diela. Zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca. Podľa existencialistov život človeka záleží len na jeho voľbe. Jednotlivec prekonáva základný životný pocit nezmyselnosti, opustenosti, úzkosti a beznádeje. Slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje konvencii. Spoločnosť je pre indivíduum nepriateľská, vnucuje mu svoju morálku, náboženstvo, zvyky. Zbavuje ho osobitosti. Človek je odsúdený na slobodu, tzn. Musí zaujať stanovisko, lebo aj pasívny postoj je voľba. Rozhoduje sa a nesie plnú zodpovednosť za svoju voľbu.

Existencializmus vznikol v Nemecku a už v 40-tych rokoch patril k najvplyvnejším filozofickým prúdom. Tento smer rozšíril predovšetkým francúzski filozofi a spisovatelia.


Jean – Paule Sartre
Prozaik, dramatik, esejista a filozof. Narodil sa v intelektuálskej rodine v Paríži. Bol vzdialeným príbuzným Alberta Schweitzera. Pôsobil ako učiteľ filozofie na gymnáziu. Po vojne založil časopis LES TEMPS MODERNES, ktorý viedol až do smrti. Výrazne sa angažoval politicky. Kritizoval kolonializmus, bol proti vojne v Alžírsku a vo Vietname. V r. 1964 odmietol Nobelovu cenu za literatúru. Jeho dielo je ovplyvnené existencializmom. Svoje názory zhrnul do myšlienky : „bytie predchádza podstatu“ . To znamená, že ľudia prichádzajú na svet bez určenia, bez pevne danej podstaty. Neexistuje nijaký Boží plán sveta, nijaké večné hodnoty, ktorými by sa ľudia mali riadiť. Ľudia sú „odsúdení na slobodu“.

Múr
- zbierka poviedok(noviel). Autor beletristickou formou ilustruje základné myšlienky svojej filozofie – pocit absurdnosti života, motív odcudzenia a slobody voľby. Hrdinami príbehov sú výnimoční jedinci, ktorí sa uzatvárajú do svojho vnútra a chcú alebo musia žiť mimo konvenčných vzťahov. Múr je symbolom oddelenosti ľudí, núti ich uzavrieť sa do seba. Postavy sa dostávajú do hraničných situácii, pričom každá z nich reaguje inak. Jedine človek dohnaný do takej situácie prejaví svoj charakter...


Albert Camus
Francúzsky prozaik, dramatik, publicista a filozof. Narodil sa v Alžírsku. Po skončení gymnázia vyštudoval filozofiu, v rokoch 1934 – 1935 bol členom komunistickej strany. Počas 2. svetovej vojny sa aktívne zúčastnil na protifašistickom odboji. Pracoval ako redaktor v Paríži, v r.1944 sa zoznámil so Sartrom. V r.1957 dostal Nobelovu cenu za literatúru. Jadrom jeho diela je filozofická otázka zmyslu života. Človek si túto otázku kladie s vedomím nutnosti zomrieť. Smrť vyvoláva v ľuďoch túžbu vytvoriť morálku nezávislú na nejakej nadradenej ideológii. Absurdita ľudskej existencie spočíva v protiklade medzi nezmyselnosťou života a neustálou snahou jeho zmysel nájsť.

Mor
- román. Hlavnou postavou je lekár Bernard Rieux, ktorý opisuje správanie sa ľudí v meste zamorenom morom. Mor si môžeme vysvetliť ako chorobu či nejaký násilný režim či duševnú pokrivenosť, ktorú nesie každý sám v sebe(pýcha, nenávisť, klamstvo)