Literárny žáner: filozofická rozprávka pre dospelých
Literárny druh: epika
POSTAVY:
Hlavné postavy- Malý princ, autor(rozprávač)
Iné postavy- ruža, kráľ, márnivec, pijan, biznismen, lampár, zemepisec, líška, výhybkár, obchodník

OBSAH DIELA:
Príbeh sa začína autorovou haváriu na saharskej púšti s lietadlom. Vtedy sa stretá s Malým princom z ďalekej planéty, ktorý mu napriek nebezpečenstvu hroziacemu na púšti, rozpráva o svojej planétke, ruži, ktorú neskutočne miloval,o svojej ceste za priateľstvom, tiež o zvláštnych ľuďoch, ktorých stretáva na iných planétach. Stretol sa s kráľom, márnivcom, pijanom, biznismenom, lampárom a zemepiscom, ktorý predstavujú ľudské vlastnosti. Pri návšteve prvej planéty sa Malý princ stretáva s kráľom(jediným obyvateľom tejto planéty), ktorý vidí svet veľmi zjednodušene. Na druhej planéte sa oboznamuje s márnivcom, ktorý by chcel počuť iba chválu. Na ďalšej planéte spoznáva pijana, ktorý pije, pretože sa hanbí za to, že pije. Štvrtej planéte vládne biznismen, ktorému patria všetky hviezdy a preto ich stále spočítava. Myslí si, že mu patrí všetko no v skutočnosti nemá nič. Piatu planétu (zo všetkých najmenšiu) obýva lampár. Na šiestej planéte stretáva starého pána zemepisca, ktorý spisuje obrovské knihy o veciach, ktoré nepozná. Žiadneho z nich však nechápe, a preto hľadá ďalej. Zemepisec mu poradí, aby navštívil Zem, pretože je to zaujímavá planéta a princ tak aj urobí. Tu, na siedmej planéte sa okrem autora stretáva aj s líškou a hadom. Líška ho naučí, čo je to priateľstvo, zodpovednosť a vysvetlí mu tajomstvá lásky a až vtedy spozná, čo preňho znamená jeho milovaná ruža. Pomôže nájsť letcovi studňu, a keď sa mu podarí opraviť pokazený motor, princ opúšťa Zem. Princ pochopí, že jeho ruža ho potrebuje, je na ňom závislá a chce sa k nej vrátiť. Dá sa uštipnúť žltému hadovi, aby sa cestou smrti vrátil na svoju planétu k milovanej ruži. Spisovateľ sa najskôr snaží Malého princa odhovoriť od jeho rozhodnutia umrieť. Malý princ mu však vysvetľuje, že je zodpovedný za svoju ružu a že kvôli nej sa musí vrátiť. Hoci má zo smrti strach, predsa sa rozhodne podstúpiť ju.


Antoine De Saint Exupéry(1900-1944)
Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny, študoval v Paríži a od roku 1921 pôsobil v letecve. Zúčastnil sa na občianskej vojne v Španielsku, odkiaľ písal reportáže pre francúzske noviny. Počas 2. svetovej vojny bol vojenským pilotom vo francúzskej oslobodzovacej armáde v severnej Afrike. Roku 1944 sa nevrátil z letu nad Korzikou. Jeho telo sa dodnes nenašlo.
Tvorba:
V prozaickej tvorbe venoval pozornosť životu letcov. Debutoval novelou Letec (1926), po ktorej nasledoval román Pošta na juh (1929). Dej románu sa odohráva na letisku v saharskej púšti v období začiatkov letectva. Hrdina, dopravný pilot, sa po sklamaní v láske sústredí len na svoju prácu. V závere románu zomiera po núdzovom pristátí v púšti. Autor spája dobrodružstvo s ľudskou odvahou a túžbou po činorodom živote.
Neobyčajnú žánrovú kompozíciu má román Zem ľudí (1939), v ktorom sa striedajú autorove zážitky, spomienky a reportáže s filozofickými úvahami o zmysle ľudskej existencie. Humanistickým posolstvom je predchnutá kniha Malý princ (1943), najznámejšia filozofická rozprávka pre dospelých.
Próza A. de Saint - Exupéryho predstavuje výzvu k ľustvu, aby zachovalo našu krásnu planétu.
Tým, že zobrazil veľkosť a silu človeka v ťažkých časoch vojny, i vlasným príkladom statočnosti, získal si popularitu na celom svete.


ÚRYVKY:
1.
Hoci sa pred tým dôkladne pripravoval, povedala zívajúc:
,, Ach, horko- ťažko som sa zobudila. Prepáčte, prosím... Som ešte celá rozstrapatená.“
Malý princ v tej chvíli nemohol skryť svoj obdiv:
,, Aká ste krásna!“
,, Však? „ odpovedala tíško kvetina. ,, A prišla som na svet v tej istej chvíli ako slnko...
Malý princ dobre vytušil, že nie je veľmi skromná, ale bola taká dojímavá!
,, Myslím, že je čas na raňajky“ -dodala hneď nato ,, buďte taký dobrý a nezabudnite na mňa...“
A malý princ celý zmätený, šiel po konvu s čerstvou vodou a kvetinu obslúžil.

2.
,, Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to unavuje, keď im treba stále a stále niečo vysvetľovať.“
Líška zmĺkla a nadlho sa zahľadela na malého princa.
,,Prosím ťa... skroť si ma!“- povedala
,, Veľmi rád,- odpovedal malý princ- ale nemám veľa času. Musím nájsť priateľov a spoznať veľa vecí.“
,,Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme- povedala líška.“
,,Ľudia už nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú si u obchodníkov celkom hotové veci. Ale pretože nejestvujú obchodníci, čo by predávali priateľov, ľudia už priateľov nemajú. Ak chceš mať priateľa, skroť si ma!“


3.
,,Nemám tu už čo robiť“- povedal kráľovi. ,,Idem zase ďalej!“
,,Neodchádzaj“- povedal kráľ, veď bol taký pyšný, že má poddaného. ,, Neodchádzaj, vymenúvam ťa za ministra!“
,,Za ministra čoho?“
,, Za ministra... za ministra spravodlivosti!“
,,Ale tu niet koho súdiť!“
,,To sa nevie“- odpovedal mu kráľ. ,,Ešte som nevykonal cestu okolo svojho kráľovstva. Som už veľmi starý, nemám tu miesto pre koč, a chôdza ma unavuje.“
,,Och! Ale ja som ho už celé videl“- povedal malý princ a naklonil sa, aby sa ešte raz pozrel na druhú stranu planéty.,, Ani tam na druhej strane nikto nie je...“
,,Budeš teda súdiť sám seba“- odpovedal mu kráľ. ,,To je najťažšie. Je oveľa ťažšie súdiť samého seba ako svojho blížneho. Ak sa ti podarí samého seba dobre súdiť, bude to znamenať, že si ozajstný mudrc.“
,,Súdiť samého seba môžem hocikde“- vravel malý princ. ,,Nemusím bývať práve tu.“


,,Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očami neviditeľné.“