Roku 1935 Ladislav Novomestský svojou zbierkou Otvorené okná potvrdil úsilie našich tvorcov preniknúť do povedomia okolitej Európy a zároveň u nás udomácniť tvorivého ducha. Slovenskí nadrealisti si dali do štítu tvorby buričské a novátorské programové smerovanie. Svoje úsilie o tvorivú originalitu vyjadrovali aj formálnymi prostriedkami - bohatou metaforickosťou, maximálnym využívaním asociatívnej metódy pri tvorbe básnických obrazov, uplatňovaním appolinairovského pásma. Z obsahovej stránky mala úplne nový rozmer poézia katolíckej moderny, ktorá sa opierala o nesporné spirituálne hodnoty. Predstavitelia tejto spočiatku rôznorodej tvorivej skupiny spájali tradičné kresťanské hodnoty s využívaním nových možností, aké poskytoval nielen symbolizmus, ale aj poetizmus a surrealizmus. Predstavitelia DAV-u sa pokúšali udomácniť zásady proletárskej poézie. Sociálnu tematiku s určitým umeleckým podtextom využil len Novomestský v zbierkach Nedeľa a Romboid. Andrej Žarnov pridávajúci do veršov aj útočné motívy zakladá poéziu biča.