Roku 1868 dostal Botto rozsiahle práce na Horehroní a koncom roku 1870 sa trvalo usadzuje v Banskej Bystrici. Počas svojho pobytu v Banskej Bystrici Botto podporoval Slovenské národné úsilia, zbieral finančné príspevky na Maticu slovenskú a s príspevkom dvesto zlatých sa stal spoluzakladateľom i patrónom Revúckeho gymnázia. Roku 1880 vyšli po prvý raz knižne spevy Jána Botta. V slovenskej spoločnosti to vyvolalo radosť a rozruch, a na Národných slávnostiach v Martine toho istého roku bol ocenený. Botto len – len, že sa dožil tohto ocenenia. 28. Apríla 1881 v Banskej Bystrici náhle zomrel vo veku 52 rokov. Tvorba

Literárnu tvorbu autora predstavujú básne a balady. Aj napriek tomu, že Ján Botto nepísal veľa, radí sa medzi popredných štúrovských básnikov.
Botto rozvinul niektoré svojské črty romantickej balady. Baladický hrdina splýva s okolím a situáciami. Dynamika deja sa dosahuje stupňovaním hrôz, nie rozporom medzi dobrom a zlom. Na vytvorenie presnejšej predstavy tragiky využíva dialóg, zvukomalebné slová , skratkovitosť reči. V 50. rokoch intenzívne tvoril a ľudová slovesnosť, ako hlavný inšpiračný zdroj , našla výraz najmä v jeho baladách Žltá ľalia , Ctibor a Margita a Besná. Zobrazuje v nich nepreklenuteľnú priepasť medzi vidinou a skutočnosťou a záhadnú hru osudu. Protikladnými kvalitami (dobro - zlo, láska - nenávisť, vernosť - nevera, mierumilovnosť - násilie) zvýrazňuje konfliktové situácie v živote baladického hrdinu.
Stal sa významným predstaviteľom slovenského romantizmu, ktorý ukázal nové možnosti básnického zobrazovania, v alegorických polohách transponoval ľudové myslenie a cítenie , oživoval ľudové tradície. Už v čase levočských štúdií napísal lyrickú Pieseň Jánošíkovskú, ktorá obsahuje niektoré črty hrdinských činov Jánošíka a tvorí východisko pre neskoršiu skladbu Smrť Jánošíkova, ktorá sa stala jeho vrcholným dielom. Vyšla v roku 1862 v almanachu Lipa. Čo je zaujímavé je, že túto básnickú skladbu písal až 10 rokov a to v rokoch 1848 - 58. Čiže vznikla v porevolučných rokoch, v období najväčšieho národného a sociálneho útlaku. Jánošík sa v básnickom zobrazení nepodáva v hrdinských , bojových situáciách , ako je známy z ľudového podania. Bottov Jánošík už len s trpkosťou spomína na svoj odboj a vyjadruje jeho náladu po neúspešnej revolúcii. Ďalej Botto napísal historickým spevom inšpirovanú baladu Dva hroby, ľudovou povesťou inšpirované balady Tajný šuhaj a Práčka na Rimave a iné. Pri stvárňovaní ľudových povestí napísal napr. Báj na Dunaji, Báj Turca a Povesť bez konca.