EDITINO OČKO
Gejza Vámoš

Gejza Vámoš – slovenský prozaik a lekár
Narodil sa 22.12. 1901 v židovskej rodine na území dnešného Maďarska , vyštudoval medicínu a pôsobil ako kúpeľný lekár v Piešťanoch. Žil tiež v Číne a neskôr v Brazílii, kde 18.3. 1956 zomrel.


- 2 dejové línie, na ktoré sa autor v diele zameriava:
1) opisuje realitu
2) opisuje vlastné pocity a myšlienky

Postavy:
Edita
priama charakteristika: malé, štíhle, 9-ročné dievčatko, má jemnú porcelánovú figúrku, modré, veľké očká, čistú trochu rumennú tváričku, plavé, hodvábne vlásky
nepriama charakteristika: milá a pozorná, dobrodružná, mlčí a je vážna, má vzácne vyvinutý spoločenský zmysel, nechce sa vzdelávať, pretvorí každého, preformuje každú atmosféru, má dobrotivú povahu

Macka (Margaréta)
priama charakteristika: 14-ročná, modrooká, bacuľatá s nakrátko pristrihnutými plavými vlasmi
nepriama charakteristika: teoretik o praktický život sa nezaujíma, opak Editky

Autor (Tom) – rozprávač príbehu, lekár, silný, sebakriticky, plný energie a vynaliezavosti

Dej:
Autor je rozprávačom príbehu, v ktorom sa zameriava na svoju sestru Editku. Autor sa priznáva, že jej dlho nevenoval žiadnu pozornosť. Edita bola veľmi pracovitá so zvláštne vyvinutým spoločenským zmyslom. V škole má síce jednotky no vzdelávať sa nechce. Avšak od jedného momentu, keď mu vyčistila topánky sa toto dievčatko, Edita, stáva vážny faktor jeho života.
Rozprávač si vybuduje pekný vzťah so svojou sestrou, dokonca sa jej zdôveruje so všetkým a ona ho počúva. Chce odísť niekam preč do Afriky a Edita bude jeho asistentka.
Autor mal svojho dôverného priateľa, Pištu, morské prasa, ktoré zachránil pred laboratórnymi pokusmi. Po tom, čo však Pištu uniesla nejaká šelma, zostala mu len Editka, ktorá mu rozumela.
V jedno poobedie Edita zápasila so svojimi školskými úlohami, a aby išli počty veselšie, zavolala si priateľku, spolužiačku. Priateľka nechtiac zapichla Edite vytiahnuté pero do oka. Slúžka Mariša jej ho vymyla vodou, v ktorej umývala hrnce, a išla teda na kliniku.
Po tom, čo ju autor navštívili, posúdil: „ Editine očko sa stalo akási slzou a krvou zlepená kalná masa s úplne zakalenou šošovkou.“ Editine pravé očko už nebolo modré a vážne usmievavé, bolo zohavené.
Autor pociťuje strašný hnev, nenávisť. Dušu mu zviera pocit hnusu, že ľudom tá bohatá zemeguľa nedopraje nič nadbytočné. Chce sa pomstiť za Editino očko.
Pokým bola Edita v nemocnici, vyrábal sestre pátričky, opakovala si anglické verše, ktoré ju autor naučil. Keď sa ho nakoniec opýta, či ju vezme do Afriky, on jej povie, že nevie a stále ho trápi Editino očko.

Osnova:
1. opis Edity
2. rozprávač si vybuduje s Editou lepší vzťah
3. chcú ísť do Afriky
4. Editina kamarátka jej vypichne oko
5. Edita ide do nemocnice
6. autor pociťuje hnev a nenávisť
7. Nešla s Tomom do Afriky, lebo jeho trápi Editino očko

Umelecké prostriedky:
-prežul sa cez hory krívd, čierna noc, spánok spravodlivých ľudí, vlial do pera svoju lásku i nenávisť, zvliekol dušu donaha, more tuposti, odstrániš zlo dverami vojde ti cez oblok, rozoštvaná zemeguľa, dušu mu zviera pocit hnusu, očká, tvárička, čierne vlny vlastného smútku, nízke duše, ...
-„Pane stvoril si nás, aby sme skapali, ale prečo zmrzačíš nám ten krátky sen, ten kratučký život ?!“

Ukážky:
„Kto vám kázal, aby ste mi klobúk okefovali?“
„Nikto.“
„Ona vám už mnohokrát preukázala podobné služby, len ste si toho nevšimli“, potvrdila Macka, druhá, štrnásťročná moja sestrička.
„Hm…“ - natoľko si váži Editku že jej vyká

„Prečo jej dávate také ťažké práce? Co to robíte s tou Editou?“
„Veď jej nikto nič nekáže. Ona to robí z vlastnej vôle a nedáva sa odhovárať.“
„Edita, aké to máte nápady? Prečo sa tak namáhate? Prečo radšej niečo nečítate? A či nechcete byť študentkou?“ – Edita je velmi usilovná aj kde jej nikto nič nekáže

Hoj, dušu mi páli, myseľ mi vŕta, kalí to Editino, Editino očko.