Písal sa rok 1941 a v Európe, tak ako na celom svete stále prebiehala vojna. No v jeden prekrásny, pokojný deň priletel bocian do Bratislavy a priniesol malé bábätko, ktoré dostalo meno Július Satinský. Našťastie bociana netrefila žiadna vojenská raketa, lebo by Slovensko prišlo o veľmi významnú osobnosť. Malý Julo vyrastal na Družstevnej ulici v Bratislave. K Bratislave mal veľmi blízky vzťah. Po 3 mesiacoch ochorel na alergiu. Celá jeho detská tvárička bola zohavená, vyzerala ako tvár nejakej príšery a nie malého chlapčeka. Keďže ho všetko svrbelo, nedokázal sa prestať škrabať. Po prevoze do nemocnice pri ňom ostala iba mamička, celý pobyt prežila s ním. V duchu plakala a aj slzy vyronila, pretože neverila, že niekedy opäť bude mať krásnu tvár ako predtým. Július Stainský jej bol po celý život vdačný za to, že stála pri ňom a nenechala ho napospas lekárom. Lebo, keď zúrila vojna tak nebolo dostatok lekárov a liekov. Práve vtedy potreboval pri sebe najbližšiu osobu a to bola mamička. Keď dovŕšil 1 rok, ako zázrakom všetko pominulo. Jeho pleť opäť žiarila. Postupom času sa sa naučil chodiť, z čoho tiež mali rodičia radosť. Veď predsa som bol ich prvorodený synček, krásnučké mimino, ktoré dostalo nesmierne veľa lásky. Malý Julo vyrastal na Družstevnej ulici. K jeho rodnej Bratislave mal veľmi blízky vzťah. Presne v deň svojich 17. narodenín 20. augusta vyhral súťaž Hviezdoslavov Kubín. Tu sa začína jeho kariéra herca. Neskôr vyštudoval pedagogiku na Strednej pedagogickej škole, profesiu učiteľa však nikdy nevykonával, keďže jeho túžbou bolo herectvo, na ktoré ho neprijali. Na oslave svojich 18. narodenín sa zoznámil s Milanom Lasicom.Bolo to také priateľstvo, ako láska na prvý pohľad. Boli ako dvojičky. O pár mesiacov začínajú vystupovať v autorských reláciach. Na Vysokej škole múzických umení vyštudoval v rokoch 1962 – 1966 dramaturgiu a ako dramaturg v rokoch 1964 – 1967 pracoval v Československej televízii v Bratislave. Bol veľmi dobrý dramaturg a hlavne bol pracovitý ako včielka. Jeho prvou manželkou bola členka Baletu SND, tanečnica Lúčnice a prekladateľka z angličtiny a španielčiny Oľga Lajdová. Julo sa ženil v 24. rokoch. Po roku 1968, v období normalizácie, naráža aj so svojím hereckým partnerom Milanom Lasicom na množstvo prekážok a po zákaze činnosti na Slovensku pôsobia dva roky v českom divadle Večerní Brno a neskôr na Novej scéne. Spolu s Milanom Lasicom bol tiež signatárom Anticharty. Július Satinský bol univerzálnou a tvorivou osobnosťou a svoj talent rozvinul aj ako autor veľkého množstva scénok, dialógov, celovečerných programov, ale je tiež autorom viacerých kníh s tematikou jemu blízkych spomienok na Bratislavu, obľúbených kníh pre deti, ale aj prispievateľom do viacerých novín a časopisov. Asi najpopulárnejší bol kabaretný program Ktosi je za dverami, v ktorom vystupoval spoločne so svojou dvojičkou Milanom Lasicom. Význam osobnosti Júliusa Satinského spočíval aj v jeho vplyve na samotného diváka, glosovanie aktuálnych tém a poznávanie „čŕt Slovákov“ patrili k jeho celoživotnému dielu. V roku 1985, po dvadsiatich rokoch manželstva, zomrela – utopila sa pri kúpaní v Karibskom mori na Amerických Panenských ostrovoch, pričom tam je aj pochovaná. V tomto roku sa vydal za druhú manželku, MUDr. Vieru Satinsku, mali dcéru Luciu a syna Jána. V roku 1989 dostal titul zaslúžilý umelec. Slovenská astronomická spoločnosť po ňom pomenovala planétku Satinský, objavenú 8. januára 1998. Július Satinský zomiera vo veku 61 rokov, 5 dní po Štedrom dni. Rok po smrti je vyznamenaný Medailou Za zásluhy in memoriam. Julo bol okrem herca a dramaturga aj výborný komik, dramatik, spisovateľ a autor literatúry pre deti. Napísal nespočetné množstvo kníh. A samozrejme nesmieme zabudnút na štúdio L+S, ktoré založil spolu s Milanom Lasicom.