referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adolf
Pondelok, 17. júna 2024
Ľudovít Štúr, Štúrovci, Slovenské národné noviny
Dátum pridania: 17.10.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Demek
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 940
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.9
Priemerná známka: 2.88 Rýchle čítanie: 6m 30s
Pomalé čítanie: 9m 45s
 
Ľudovít Štúr
1815-1856

Narodil sa 29.10.1815 v Uhrovci pri Topoľčanoch v rodine chudobného učiteľa. Základné vzdelanie získal v rodisku. V štúdiu pokračoval na gymnáziu v Rábe a od jesene 1829 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu rok predtým bol založený študentský literárny krúžok Česko-slovanská spoločnosť, ktorého cieľom bola vlastenecká výchova v materinskom jazyku. Mladý Štúr bol jeho horlivým predstaviteľom a ako obdivovateľ Kollára a Šafárika vydal prvý básnický almanach krúžku. V apríli 1836 na Devínskom hrade zaviazal mládež slávnostným sľubom k vernosti národu a Slovanstvu. V tom čase už bol podpredsedom slovenského krúžku a prednášal na lýceu dejiny slovanstva a ruskú literatúru ako zástupca profesora Palkoviča. Po dvojročnom štúdiu na univerzite v Halle (1840) pokračoval v písaní spisov, v ktorých poukazoval na zlú situáciu Slovákov (Starý i nový vek Slovákov,Bratislava 1841, Žaloby a ponosy Slovákov v Uhorsku na protiprávne prechmaty Maďarov, Lipsko 1843). Na lýceu pôsobil do roku 1843, keď ho obvinili z panslavizmu a vlastizrady. Ako politik a novinár chápal silu hospodárskeho vývinu, ktorý krajinu tlačil na cestu kapitalizmu, a v novinových článkoch sa usiloval, aby Slovensko v tomto rozvoji výrobných síl nezaostávalo. Trápilo ho, že odborníci v slovenských manufaktúrach boli zväčša cudzinci, že drobní výrobcovia zaostávajú vo výrobnosti za cudzinou. A že niet odborníkov-Slovákov v priemysle, poľnohospodárstve a obchode. Preto v novinách pranieroval škodlivú jednostrannosť slovenskej mládeže pri voľbe povolania. Korene slovenskej biedy videl vo feudálnej ústave. A proti nej bojoval v spolku Tatrín (1844) a najmä v Slovenských národných novinách s literárnou prílohou Orol tatranský. Ako poslanec v uhorskom sneme za mesto Zvolen (1847-48) presadzoval zrušenie poddanstva, postavil sa na stranu revolúcie 1848. Viedenská vláda, ktorá sľubovala plnenie požiadaviek utlačovaných slovanských národov v Uhorsku, však svoje sľuby nesplnila, po porážke revolúcie predstaviteľov štúrovského hnutia prenasledovali a Štúr bol až po smrti pod policajným dozorom. Udalosti, ktoré predchádzali tomuto roku, zapísali Ľudovíta Štúra do dejín modernej slovenskej jazykovedy. Už v roku 1843 navštívil Štúr s J.M.Hurbanom a M.M.Hodžom básnika Hollého a po porade s ním sa dohodli zjednotiť Slovákov na zásade jednotného spisovného jazyka.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.