Bernolákovčinou písal aj Juraj Fándly a neskoršie Ján Hollý, ktorého poéziou vrcholila Bernolákova škola.
Bernolák zomrel 15.1.1813 v Nových Zámkoch. Bernolákovci

- katolícky prúd národného obrodenia pomenovaný podľa hlavného predstaviteľa A.Bernoláka. Pôsobil do 80.rokov 18. do polovice 19.stor. Patrili doň duchovní a svetskí vzdelanci (J.Fándly, J.I.Bajza, J.Hollý, J.Palkovič, M.Hamuljak,A.Rudnai,A.Radlinský). Centrami bernolákovcov bola Bratislava, Trnava, neskoršie Pešť, Ostrihom, i miesta spojené s vyšším katolíckym školstvom. Jeho stúpencov spájala najmä bernolákovská spisovná slovenčina, koncepcia slovenskej národnej svojbytnosti a idea rovnosti národov. Prvá – osvietenská generácia, podporovala jozefínske reformy, kritizovala výsady šľachty, osvetou sa usilovala uľahčiť postavenie poddaných a menej majetných vrstiev. Učili ich modernejšie obrábať pôdu, sprostredkúvali im nové poznatky o prírode. Zároveň pestovala vedomie národnej svojbytnosti, pričom vychádzala z veľkomoravskej a cyrilometodskej tradície. Organizačnou oporu tejto generácie bolo Slovenské učené tovarišstvo. Po úpadku činnosť bernolákovcov ožila v 20.rokoch 19.stor. V čase zostrených národných zápasov vyznávali slovanskú vzájomnosť, do bernolákovčiny preložili Bibliu i Bernolákov Slowár. Hollý napísal heroizujúce básnické dielo, M.Hamuljak založil Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. Tretia – mladobernolákovská generácia sa názorovo zblížila so štúrovcami, prijala ich koncepciu drobnej práce i nový, štúrovský spisovný jazyk.Tým definitívne prekonala rozdvojenosť v chápaní národa, spojenú s konfesionálnou príslušnosťou. Jednota slovenského národného hnutia sa potvrdila na pôde Tatrína.


Literatúra:

1.Barica,J.:Vede a národu, Smena 1988.
2.Bartl,J. a kol.:Lexikón slovenských dejín, SPN 1997.