Anton Bernolák, bernolákovci

Anton Bernolák
1762-1813
Jeden z najvýznamnejších dejateľov slovenského osvietenstva, jazykovedec a uzákoniteľ prvého slovenského spisovného jazyka

Narodil sa 3.10.1762 v Slanici na Orave v zemianskej roľníckej rodine. Študoval na gymnáziu v Ružomberku a Bratislave, v seminári v Trnave a teológiu vo Viedni a od roku 1784 v Bratislave. Od roku 1787 bol kaplánom v Čeklísi (dnešné Bernolákovo), potom sedem rokov tajomníkom arcibiskupskej kancelárie v Trnave a od roku 1797 až do predčasnej smrti pôsobil ako farár v Nových Zámkoch.
Už vo Viedni zapôsobili naňho osvietenecké prúdy a upevnilo sa jeho slovanské a slovenské povedomie.
Západná časť Slovenska mala v 17. a 18.storočí významné hospodárske a politické postavenie. Bratislava sa stala od r.1536 hlavným mestom Uhorska a až do roku 1848 v nej zasadal uhorský snem. Trnava bola hospodárskym a kultúrnym centrom, najmä vďaka univerzite a tlačiarni. A keď roku 1784 cisár Jozef II. zriadil na Bratislavskom hrade jeden z troch generálnych seminárov, prišiel mladý Bernolák z Viedne dokončiť teologické štúdium do Bratislavy. V bratislavskom seminári študoval aj dejiny slovanských rečí a po dôkladnej príprave už roku 1787 vydal v latinčine návod k slovenskému pravopisu Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum (Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách) a pripojil k nemu aj návrh pravopisu Orthographia (Pravopis). Vo svojej rozprave sa držal zásady, že slovenská spisovná reč musí vychádzať z jazyka a výslovnosti ľudu, a za základ prijal západoslovenské nárečie. Svoj návrh podoprel roku 1790 vydaním obšírnej Slovenskej gramatiky (Grammatica slavica) a o rok na to Etymologia vocum slavicarum (Výklad o pôvode slovenských slov). Potom sa podujal na zostavenie podrobného slovníka, no jeho vydania sa nedožil. V rokoch 1825-27 vyšlo v Budíne zásluhou Juraja Palkoviča Bernolákovo najväčšie dielo – päťzväzkový Slovár slovenský, česko-latinsko-nemecko-uherský. Aj keď sa bernolákovčina nestala celonárodným spisovným jazykom, zohrala v histórií nášho národa významnú úlohu, lebo zvýraznila myšlienku svojbytnosti slovenskej národnosti. S ňou úzko súviselo založenie Slovenského učeného tovarišstva (1792), ktorého ústrednou postavou bol práve Bernolák. Bol to vlastne prvý celoslovenský kultúrny národný spolok so sídlom v Trnave, kde súčasne plnil aj funkciu vydavateľstva.

Bernolákovčinou písal aj Juraj Fándly a neskoršie Ján Hollý, ktorého poéziou vrcholila Bernolákova škola.
Bernolák zomrel 15.1.1813 v Nových Zámkoch. Bernolákovci

- katolícky prúd národného obrodenia pomenovaný podľa hlavného predstaviteľa A.Bernoláka. Pôsobil do 80.rokov 18. do polovice 19.stor. Patrili doň duchovní a svetskí vzdelanci (J.Fándly, J.I.Bajza, J.Hollý, J.Palkovič, M.Hamuljak,A.Rudnai,A.Radlinský). Centrami bernolákovcov bola Bratislava, Trnava, neskoršie Pešť, Ostrihom, i miesta spojené s vyšším katolíckym školstvom. Jeho stúpencov spájala najmä bernolákovská spisovná slovenčina, koncepcia slovenskej národnej svojbytnosti a idea rovnosti národov. Prvá – osvietenská generácia, podporovala jozefínske reformy, kritizovala výsady šľachty, osvetou sa usilovala uľahčiť postavenie poddaných a menej majetných vrstiev. Učili ich modernejšie obrábať pôdu, sprostredkúvali im nové poznatky o prírode. Zároveň pestovala vedomie národnej svojbytnosti, pričom vychádzala z veľkomoravskej a cyrilometodskej tradície. Organizačnou oporu tejto generácie bolo Slovenské učené tovarišstvo. Po úpadku činnosť bernolákovcov ožila v 20.rokoch 19.stor. V čase zostrených národných zápasov vyznávali slovanskú vzájomnosť, do bernolákovčiny preložili Bibliu i Bernolákov Slowár. Hollý napísal heroizujúce básnické dielo, M.Hamuljak založil Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. Tretia – mladobernolákovská generácia sa názorovo zblížila so štúrovcami, prijala ich koncepciu drobnej práce i nový, štúrovský spisovný jazyk.Tým definitívne prekonala rozdvojenosť v chápaní národa, spojenú s konfesionálnou príslušnosťou. Jednota slovenského národného hnutia sa potvrdila na pôde Tatrína.


Literatúra:

1.Barica,J.:Vede a národu, Smena 1988.
2.Bartl,J. a kol.:Lexikón slovenských dejín, SPN 1997.