Kapitoly sú príbehy a epizódy pospájané hlavným hrdinom Yossarianom, ktorý je prítomný od prvých riadkov až po posledné. Miestami sa dejová línia oslabuje, alebo sa niektoré motívy opakujú. Využíva paradox a absurdnosť. Prináša aj svedectvo o ničivosti vojny. Yossarian je vojakom americkej armády, slúži na ostrove Pianosa v Taliansku. Búri sa proti hlave XXII, ktorá je súborom absurdných nariadení a predpisov, ktoré voči sebe nestavajú vojaka a nepriateľa, ale vojaka a vojenskú mašinériu. Yossarian sa snaží vymaniť z područia týchto predpisov a jedinú možnosť záchrany vidí v tom, že musí konať sám a nakoniec dezertuje. Jeho snom je dostať sa do Švédska za dlhonohými blondýnkami. Tieto nezmyselné nariadenia presadzuje plukovník Cathcart, ktorý nezmyselne zvyšuje počet letov. Prelínajú sa tu časové roviny. Autor naznačuje bludisko, v ktorom sa postavy pohybujú. Dej sa koncentruje na malom priestore. Využíva satiru, čierny humor.
Ďalšie diela: Záverečná, Nrbolo mi do smiechu, Bombardovali sme New Haven, Niečo sa stalo, Zisk nad zlato,.

Beat generation: v 60-tych rokoch začína táto generácia vystupovať. 3 významy: zbitá generácia, blažená generácia, generácia tvoriaca v jazzovom rytme. Vystupuje proti vojne, malomeštiactvu, fašizmu a proti konzumnej spoločnosti. Hlásajú slobodu umeleckej práce. Centrom bolo San Francisco. Verše boli určené na deklamovanie za doprovodu hudby. Vychádzali z východných filozofii – motív cesty. Presadzovali tvorenie širokej verejnosti. Silná autobiografickosť, čo verš to dych, opakovanie slov, gradácia, básne majú litanický rozmer.

JACK KEROUAC: napísal takzvanú Bibliu beatnikov – román Na ceste. Je to autobiografický román. Autor ho vytvoril bez interpunkcie, automaticky. Je to reportážny záznam dojmov, názorov a myšlienok, ktoré hlavná postava – Sal Paradise, nazhromaždil počas štyroch ciest po Amerike. Snaží sa využiť prítomnú chvíľu, bez väzby na budúcnosť. Dosahuje to tak, že sa dostáva do vytrženia pomocou drog, sexu a jazzu. Vystupuje proti bežnému spôsobu života. Veľa detailov. Dielo je zaľudnené postavami. Vplyv zen-budhizmu – motív cesty.
Ďalšie diela: Mag, Dolouzova legenda, Skrytí ľudia, Tuláci.

Existencializmus: vzniká v tridsiatych rokoch vo Francúzsku. Je to myšlienkový a umelecký prúd, ktorý je veľmi diferencovaný. Autori nadväzujú na filozofiu Kierkegaarda. Východiskom všetkého je človek, jeho vnútorné ja. Človek si v hraničných životných situáciách uvedomuje sám seba. Ľudská existencia je bez perspektívy, plná hnusu z vlastnej existencie – nihilizmus. K hrdinom sa často pridáva nuda, ľahostajnosť.