Zmyslom existencia sa stáva sloboda, niektorí je dokonca chápu ako absolútnu slobodu. Vo chvíľach konfrontácie so smrťoz sa ľudské ego prejaví skutočne také, aké je, bez pretvárky. Hrdinovia sú osamelí pesimisti, individualisti, introverti (ahoj Denis), uzavretí sami do seba. Vystupujú proti spoločnosti a jej konvenciám. JEAN PAUL SARTRE: zakladateľ existencializmu. Jeho debut je román Hnus: je písaný formou denníkových zápiskov hlavného hrdinu Roquentina. Autor zobrazuje jeho bezcieľny a jednotvárny život. Celý čas trávi v hotelovej izbe, alebo knižnici, lebo píše román. Je sám, nemá priateľov ani príbuzných. Pociťuje osamelosť a úzkosť. Je znechutený vecami a ľuďmi okolo seba. Tieto pocity ústia do pocitu hnusu. Knihu nedopíše, odchádza z mestečka a cíti sa slobodný. Román je preniknutý otázkami o ľudskej existencii. Ďalšie diela: Múr, Cesty k slobode, Muchy, S vylúčením verejnosti, Slová.

Antiromán:
Nový, francúzsky román. Vzniká v 50-tych rokoch vo Francúzsku. Autori chceli od základov zmeniť pravidlá prózy. Vychádza z filozofie pozitivizmu. Tvrdili:
 Nie je možné v jednom diele zobraziť celú tématiku.
 Nie je možné sa v románe zamerať len ne jednu tému
 Nezamerali sa na reálna svet
 Zachytávajú vzájomne sa spochybňujúce fragmenty
 Román má byť chaotický, má sa skladať z čriepok deja, postavy nemajú mať ukončený vývoj, majú byť ako blúdiace tiene bez pamäti, bez tváre, pohybujúce sa na neznámom mieste. ALLAIN ROBBE GRILET: zakladateľ antirománu. Jeho prvotina Gumy: vylúčil tu postavu rozprávača a namiesto toho vytvoril rozprávača, ktorý je citovo nezaangažovaný a jediným zmyslovým orgánom je zrak. V prológu sa stretávame s vrahom a okolnosťami zločinu. Román je založený na detektívnej zápletke, ktorá zostáva nevyriešená. Profesora Duponta sa snaží niekto zavraždiť a ten sa pred ďalšími útokmi nechá vyhlásiť za mŕtveho. Jadro tvorí prenasledovanie vraha a rozličné interpretácie profesorovej smrti. Detektív chce vraha odhaliť a pri prenasledovaní zabíja profesora Duponta. V závere sa nikto nepozastaví nad profesorovou smrťou. Detektív hľadá vraha a zisťuje že je ním on sám.
Ďalšie diela: Žiarlivosť.

Absurdná dráma:
Vzniká v 50-tych rokoch. Charakterizuje ju nihilizmus a vychádza z existencializmu. Znaky:
 Narúša základné znaky divadelnej hry.