referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alfonz
Piatok, 28. januára 2022
Charakteristika vývinu svetovej literatúry po roku 1945
Dátum pridania: 27.10.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mato1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 453
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.4
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 9m 0s
Pomalé čítanie: 13m 30s
 

Chýba dej i zápletka, motivácia konania postáv, komunikácia postáv, rozuzlenie.
 Základným námetom je pocit úzkosti, ktorý vyplýva z postavenia človeka v spoločnosti.
 Hrdina je osamelý človek, nie je schopný komunikovať s ostatnými, reč je často nelogická, repliky na seba nenadväzujú. Tragédia – groteska.
 Všetko stojí na divákovi.


SAMUEL BECKETT: jeho diela obsahujú aj prvky antirománu. Všetko stojí na pocite absurdity, ničotnosti. Čakanie na Godota: divadelná hra, má dve dejstvá, jednoduché dekorácie. Pod stromom sa stretávajú dve bližšie neurčené postavy. Z oblečenia dedukujeme, že sú to tuláci. Jeden je Estragon (asi Francúz), druhý je Vladimír (asi Slovan). Medzi nimi prevláda chaotický dialóg. Dozvedáme sa, že na niekoho čakajú. Nevedia na koho čakajú, kde ho majú čakať. Tvrdia, že majú schôdzku s nejakým Godotom, ale nevedia kto to je. Počas ich rozhovoru prichádza na scénu Pozzo a na reťazi vedie otroka (Lucky). Pozzo sa správa veľmi povýšenecky a otrok je pokorný a pasívny. Autor chcel naznačiť závislosť jedného človeka od druhého. Na konci dejstva sa dozvedáme, že aj títo čakajú na Godota. Zrazu sa objaví chlapec, ktorý hovorí, že Godot príde až zajtra. V druhom dejstve sa opakuje tá istá scéna s tými istými postavami, ale pozzo je oslepený a závislý na Luckym. Opäť prebieha dialóg či Godot príde, alebo nie. Autor sa začína vyjadrovať vo frázach. V závere sa objaví chlapec a hovorí, že Godot nepríde. Divák sa nikdy nedozvie, kto je Godot. Dielo je založené na synonyme slova prísť. Ďalšie diela: Koniec hry, Posledná páska, Ó krásne dni.

Neorealizmus: vzniká v 50-tych rokoch v Taliansku. Protest voči fašizmu. Literatúra preberá témy z filmu – bieda južného Talianska, periféria, sociálne nerovnosti, postavy žijú mimo spoločnosti, hrdinami sú tí najjednoduchší ľudia, využíva ľudový jazyk. Nadväzuje na realizmus a prehlbuje ho, analyzuje sociálne problémy. ALBERTO MORAVIA: jeho tradičné témy sú nuda, zúfalstvo a úzkosť z bytia. Vrchárka: protivojnový román. Odohráva sa na konci vojny, keď v Taliansku padol fašizmus a spojenci ho oslobodzovali. Hrdinkou je rímska obchodníčka Cesira, ktorá spolu so svojou trinásťročnou dcérou Rozetou po bombardovaní Ríma odchádza na vidiek. Cesira verí, že tam ich vojna až tak nezasiahne. Je však veľmi upnutá na svoju dcéru. Snaží sa ju chrániť pred útrapami. Zažívajú mnoho trápenia, prichádzajú o úspory, priateľov. Nakoniec sú obidve znásilnené marockými vojakmi. Duševne otrasené a fyzicky vyčerpané sa vracajú do Ríma a pokúšajú sa o nový život.
Ďalšie diela: Ľahostajní, Maškaráda, Manželská láska, Rimanka, Nuda.
 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.