Nakoniec túto situáciu neunesie a spácha samovraždu.
Ďalšie diela: Čaj u pána senátora, Cigánča, Keď jubilant plače, Mravce a svrčkovia, Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť.


JÚLIUS BARČ – IVAN:
Napísal satirickú hru Mastný hrniec: vysmieva sa tu karierizmu, úplatkárstvu a všetkému negatívnemu v malomeštiackom živote. Dej je umiestnený do malého mestečka Ťuťotín – novodobé Kocúrkovo. Komickosť je založená na zámene osôb. Stredoškolský profesor Svätozár Babík je nedopatrením vyhlásený v rozhlase za nového ministra financií. Jeho žena je ambiciózna a pachtí po moci. Celé mesto sa chce votrieť do priazne Babíka, ale hlavne jeho ženy, ktorá je ešte povýšeneckejšia. Všetci sa snažia dostať sa bližšie k “mastnému hrncu“ a vyťažiť čo najviac. Keď sa ukáže, že ide o omyl, všetci sa od Babíka odvracajú, no on je s vývinom situácie spokojný. Ďalšie diela: Matka, Neznámy, Veža, Dvaja.

PETER ZVON:
Napísal veršovanú drámu Tanec nad plačom: konfrontácia súčasnosti a minulosti. Využíva absurdný humor a skepsu. Dej: Odohráva sa na zámku, kde je maškarný ples. Historické postavy vystúpia z obrazu a snažia sa zistiť, či je terajší svet rovnaký, ako ten starý. V zámku žije generálny riaditeľ Kráľ. Tieto postavy zažívajú rôzne komické situácie a nakoniec pochopia, že svet sa zmenil. Dramatická tvorba po roku 1945:
Ešte stále tvorí Ivan Stodola, vznikajú viaceré schematické a tendenčné diela. Vznikajú malé, ale aj alternatívne scény. Mladí umelci vyjadrujú svoju nespokojnosť, chcú proklamovať svoje myšlienky, názory.

PETER KARVAŠ:
Písal kratšie prózy, črty, fejtóny, poviedky a humoresky. Napísal knihy satirických próz: Čert nespí, Čertovo kopýtko, Maľovať čerta na stenu. Pranieruje tu 50-te roky, malomeštiactvo, frazérstvo. Dramatická činnosť: Meteor: dráma. Nastoľuje problém či zverejniť vedecké výskumy o blížiacej sa katastrofe, alebo ich zatajiť a zachrániť sám seba.
Polnočná omša: dráma. Témou je vojna, SNP. Vykresľuje malomeštiacku rodinu, ktorá sa stáva nástrojom a obeťou nemeckých vojakov. Všíma si medziľudské vzťahy, má protifašistický charakter. 3 dejstvá. Ide o Štedrý večer, rodina sa schádza v kuchyni – pocity neistoty z vojny. Reč sa točí okolo ich mladšieho syna Ďura, ktorý sa nachádza niekde u tety. Medzi nimi je aj ich podnájomník – poručík Brecker, ktorý je fašista. Aj napriek tomu, že sa k nim chová pomerne milo, majú pochybnosti. Prichádza ranený Ďuro, ktorého postrelili Nemci a hľadajú ho. Rodina ho ukrýva na povale. Dúfajú, že ich dom nebudú prehľadávať. Ďalší ich syn je gardista a núti matku aby zraneného syna dostala preč z domu. Všetci odchádzajú na polnočnú omšu okrem sestry, ktorá má Breckera “poprosiť“, aby ich dom neprehľadávali. Matka sa na spovedi zo všetkého vyznáva a farár udáva Ďura Gestapu.