Obraz konfliktov človeka v slovenskej dramatickej tvorbe

Obraz konfliktov človeka v slovenskej dramatickej tvorbe od roku 1918 po súčasnosť

Dramatická tvorba: Dráma vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv Dionýza, boha vína. Na našom území vzniká dráma z rôznych folklórnych, ale aj náboženských zvykov a obradov.  V období humanizmu pôsobil Pavol Kyrmezer (Komédia česká o bohatci a Lazarovi, Komédia nová o vdově)
 Obdobie klasicizmu – Ján Chalúpka (Kocúrkovo). Ironizuje, je tu satira vyšších vrstiev, ktoré boli na úpadku.  V roku 1830 založil Gašpar Fejerpataky Belopotocký prvý divadelný spolok (bolo to v Liptovskom Mikuláši), prvá hra bolo Kocúrkovo.  V romantizme sa próza nerozvíjala, tvorila sa hlavne próza.
 Matičné obdobie – Ján Palárik (Zmierenie, alebo dobrodružstvo pri obžikoch) snažil sa o zmierenie národov Maďarov a Slovákov. Jonáš Záborský (Najdúch) – ostrá kritika mravného úpadku zemianstva.
 Realizmus – Pavol Országh Hviezdoslav (Herodes a Herodias)
 Druhá fáza realizmu – Jozef Gregor Tajovský (Ženský zákon, Statky zmätky)

IVAN STODOLA:
Napísal satirickú hru Jožko Púčik a jeho kariéra: Jožko je dobrosrdečný, ale naivný pokladník v spolku Humanitas. Ľudia ho preto využívajú. Raz išiel zaniesť peniaze do banky, ale tam zistil, že obálka je prázdna. Začne sa vyšetrovanie a všetci sú presvedčení, že peniaze ukradol Jožko. Preto sa dostáva do väzenia. V opilosti sa ku všetkému prizná, aj keď je nevinný. Všetci sa mu snažia pomôcť, ale iba naoko, aby ukázali svoju ľudomilnosť. Po čase predsedníčka zistí, že peniaze boli v inej obálke a Jožka prepustia z väzenia. Všetci sa o neho prestávajú zaujímať. Jožko odmieta odísť z väzenia, lebo si myslí, že každému zavadzá a nikto ho nemá rád. Bačova žena: je to tragédia. Bača Ondrej (Evin muž) odchádza pracovať do Ameriky, do bane. V bani však vybušil gas. Ondrej stráca pamäť. Eve pošlú z Ameriky telegram, že jej muž pri nešťastí umrel. Eva finančne nezvláda situáciu a preto sa vydá za baču Miša, ktorého tiež ľúbi. Po rokoch sa vráti bača Ondrej domov. Je bohatý a odkupuje panstvo na ktorom žije aj Eva s Mišom. Ondrej si myslí, že keď Eva uvidí jeho bohatstvo, vráti sa k nemu. Eva má však rada oboch a nevie sa rozhodnúť. Dej graduje a Ondrej si chce privlastniť svojho syna. Eva sa ho však nechce vzdať.

Nakoniec túto situáciu neunesie a spácha samovraždu.
Ďalšie diela: Čaj u pána senátora, Cigánča, Keď jubilant plače, Mravce a svrčkovia, Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť.


JÚLIUS BARČ – IVAN:
Napísal satirickú hru Mastný hrniec: vysmieva sa tu karierizmu, úplatkárstvu a všetkému negatívnemu v malomeštiackom živote. Dej je umiestnený do malého mestečka Ťuťotín – novodobé Kocúrkovo. Komickosť je založená na zámene osôb. Stredoškolský profesor Svätozár Babík je nedopatrením vyhlásený v rozhlase za nového ministra financií. Jeho žena je ambiciózna a pachtí po moci. Celé mesto sa chce votrieť do priazne Babíka, ale hlavne jeho ženy, ktorá je ešte povýšeneckejšia. Všetci sa snažia dostať sa bližšie k “mastnému hrncu“ a vyťažiť čo najviac. Keď sa ukáže, že ide o omyl, všetci sa od Babíka odvracajú, no on je s vývinom situácie spokojný. Ďalšie diela: Matka, Neznámy, Veža, Dvaja.

PETER ZVON:
Napísal veršovanú drámu Tanec nad plačom: konfrontácia súčasnosti a minulosti. Využíva absurdný humor a skepsu. Dej: Odohráva sa na zámku, kde je maškarný ples. Historické postavy vystúpia z obrazu a snažia sa zistiť, či je terajší svet rovnaký, ako ten starý. V zámku žije generálny riaditeľ Kráľ. Tieto postavy zažívajú rôzne komické situácie a nakoniec pochopia, že svet sa zmenil. Dramatická tvorba po roku 1945:
Ešte stále tvorí Ivan Stodola, vznikajú viaceré schematické a tendenčné diela. Vznikajú malé, ale aj alternatívne scény. Mladí umelci vyjadrujú svoju nespokojnosť, chcú proklamovať svoje myšlienky, názory.

PETER KARVAŠ:
Písal kratšie prózy, črty, fejtóny, poviedky a humoresky. Napísal knihy satirických próz: Čert nespí, Čertovo kopýtko, Maľovať čerta na stenu. Pranieruje tu 50-te roky, malomeštiactvo, frazérstvo. Dramatická činnosť: Meteor: dráma. Nastoľuje problém či zverejniť vedecké výskumy o blížiacej sa katastrofe, alebo ich zatajiť a zachrániť sám seba.
Polnočná omša: dráma. Témou je vojna, SNP. Vykresľuje malomeštiacku rodinu, ktorá sa stáva nástrojom a obeťou nemeckých vojakov. Všíma si medziľudské vzťahy, má protifašistický charakter. 3 dejstvá. Ide o Štedrý večer, rodina sa schádza v kuchyni – pocity neistoty z vojny. Reč sa točí okolo ich mladšieho syna Ďura, ktorý sa nachádza niekde u tety. Medzi nimi je aj ich podnájomník – poručík Brecker, ktorý je fašista. Aj napriek tomu, že sa k nim chová pomerne milo, majú pochybnosti. Prichádza ranený Ďuro, ktorého postrelili Nemci a hľadajú ho. Rodina ho ukrýva na povale. Dúfajú, že ich dom nebudú prehľadávať. Ďalší ich syn je gardista a núti matku aby zraneného syna dostala preč z domu. Všetci odchádzajú na polnočnú omšu okrem sestry, ktorá má Breckera “poprosiť“, aby ich dom neprehľadávali. Matka sa na spovedi zo všetkého vyznáva a farár udáva Ďura Gestapu.

Ďalšie diela: Antigona a tí druhí, Jazva, Veľká parochňa, Absolútny zákaz.
ŠTEFAN KRÁLIK:
Jeho prvá hra Mozoľovci: berie si námet z dediny, nadväzuje na Tajovského. Posledná prekážka: existencialistická dráma. Lekár Lorenz sa ocitá v zložitej situácii k trom ľuďom: 1. K svojej žene Kláre, ktorá trpí, lebo jej muž si ju zobral iba z vypočítavosti. 2. K jeho asistentke Helene, ktorú miluje. 3. K pacien-tovi Michalovi, ktorý tiež miluje Helenu. Keď sa Michal zjaví v nemocnici, Helena začína Lorenza odmietať. Michal je smrteľne chorý a zachrániť ho môže iba Lorenz. Ten sa dostáva do absurdnej situácie, kedy vnútorne bojuje či zachrániť Michala a stratiť Helenu, alebo ho nechať umrieť a podriadiť všetko vnútornej túžbe. Nakoniec v ňom víťazí lekárska etika, jeho utrpenie vzrastie, keď Helena odchádza s Michalom. On sa rozhodne odísť od svojej ženy.
Ďalšie diela: Hra bez lásky, Hra o slobode, Margaréta zo zámku.

IVAN BUKOVČAN:
Do popredia sa dostal triptychom, ktorého téma je určité stroskotanie ideálov, problematika zrady. 1. Pštrosí večierok: Hlavnou postavou je učiteľ latinčiny. Názov je symbolický – strach ľudí za socializmu. Dostávame sa na stretnutie maturantov po 25 rokoch. Začína sa odvíjať psychologický opis postáv. Určuje sa určitá vina, alebo nevina voči učiteľovi latinčiny. Do popredia vystupujú morálne a etické hodnoty. Spomínajú na učiteľa, ako podal žiakom vždy pomocnú ruku, zaujímal sa o históriu, grécku aj rímsku kultúru. Písal si s priateľom z Talianska a chcel sa dozvedieť pravdu o Senecovi. Pod vplyvom doby boli listy sledované. V 50-tych rokoch bol nespravodlivo obvinený zo špionáže. Snažil sa dostať do Talianska, rozhodol sa poprosiť svojich žiakov, ktorí už boli na vysokých spoločenských postoch, aby mu pomohli. Každý sa však bál za neho zaručiť. Profesor spáchal samovraždu a na večierku si študenti začínajú vytýkať vinu.
2. Kým kohút nezaspieva: téma je SNP. Ide o biblické podobenstvo. Malé mestečko je okupované Nemcami. Podobenstvo o ľudskej veľkosti a zrade. V jednej pivnici je 10 rukojemníkov. Spočiatku si myslia, že sa tam dostali náhodou. Neskôr sa dozvedeli, že bol zabitý vojak a preto ich uväznili. Chcú ich za to popraviť. Keď sa zistí, že vojak bol opitý, vyberie sa iba jeden. Veliteľ im dá na výber. Odhaľujú sa skryté vlastnosti. Niektorým sa však podarí zachovať si dôstojnosť aj v tejto situácii. Veliteľ im dáva rozmyslenie do rána. Holič nadránom neunesie situáciu, vybehne z pivnice a je zastrelený. Ako keby sa obetoval.
3. Zažeň vlka: dostávame sa do rodiny, ktorá trpí nelegálnych odchodom syna do cudziny. Rodina sa dostáva do zložitej situácie.

Starší brat prichádza o prácu, odchádzajú žiť do neznámeho prostredia. Nakoniec sa mladší syn vracia. Starší brat ho obviňuje, on nevidí východisko a tak spácha samovraždu.
Ďalšie diela: Medená veža, Rodná zem, Surovô drevo, Diablova nevesta.

JÁN SOLOVIČ:
Dramatik, autor rozhlasových hier, scenárista. Napísal tragikomédiu Žobrácke dobrodružstvo – pomocou hyperboly odhaľuje chamtivosť a túžbu po peniazoch. Napísal trilógiu – Občianska trilógia (každá z troch častí je samostatná)
1. Meridián: ocitáme sa v rodine Tomáša Benedika, ktorý svoj život strávil v službách železnice. Pracoval v mnohých občianskych a straníckych funkciách. Odmietol výhody vyplývajúce z boja v povstaní. Autor ho vykresľuje ako poctivého, pracovitého, ale nie je to oslava tohto človeka. Snaží sa ho priblížiť obyčajnému človeku. Býva v paneláku aj s rodinou v malom mestečku, cez ktoré každý deň prechádza medzinárodný rýchlik Meridián. Pri meškaní vlaku si uvedomuje nedostatky spoločnosti. Symbol túžby zmeniť spoločnosť. K svojim ideálom vedie aj svojich dvoch synov. Mladší Mikuláš ho nasleduje, ale starší Iľja sa vymkol spod jeho kontroly a niekedy ako keby sa vysmieval jeho ideálom. Dej sa odohráva za tri dni, zvyšuje sa napätie. Tomáš začína mať zdravotné problémy, zásadné rozpory so starším synom, ktorý má problémy v škole, zlyhanie v osobnom živote. Prispieva k Tomášovej osamelosti, pesimizmu. Hra končí otcovou smrťou, kedy Tomáš umiera na infarkt
2. Strieborný jaguár: v centre pozornosti stojí Iľja. Rieši sa bytová otázka pre štvorčlennú rodinu, ktorá potrebuje získať byt, na čo sa podujme architekt Iľja za úplatok. O tomto jeho konaní sa dozvedá jeho brat, keď sa majú dostaviť na hrad, prevziať za otca vyznamenanie in memoriam. Mikuláš mu zabraňuje ísť do Prahy. Medzitým prichádza teta z Ameriky na striebornom jaguári.
3. Zlatý dážď: Sledujeme ekologický problém v malom meste – znečistenie pitnej vody. Haváriu musí riešiť predseda Národného výboru – Miki. Je mu jasná, že to vyrieši len nové potrubie, ale to nezíska. Pomáha mu ho získať brat za úplatok, ktorý dal Miki z vlastného vrecka. Koniec ostáva na dotvorenie čitateľovi.