Pre 19. storočie je charakteristické: rozpad feudálnej spoločnosti, priemyselná revolúcia, rozvoj a upevňovanie kapitalizmu, založenom na hybnej sile peňazí. Začínajú sa formovať rozdielne spoločenské triedy, robotnícke hnutie. Nastáva rozvoj prírodných vied – vplyv na filozofiu. Vzniká tu filozofia pozitivizmu (A. Comte). Táto filozofia vyzdvihuje ľudské poznanie a objektívnu analýzu spoločenských a prírodných javov. Spisovatelia kladú dôraz na pravdivosť zobrazovania spoločenských pomerov. Zobrazuje človeka nielen v zhode ale aj v ustavičných konfliktoch. Realizmus je reakciou hlavne na romantizmus.

POROVNANIE:
1. V romantizme je to fantázia a snivosť, v realizme je to zobrazenie všedného života.
2. Témy: v romantizme – slávna minulosť, ktorá sa idealizuje + vízia budúcnosti. Realizmus – súčasnosť, konkrétne spoločenské tragédie, ľudské vzťahy. 3. Hlavný hrdina: V romantizme má bohatý vnútorný život, výnimočný, je osamelý, individualista. Realizmus – zákon moci a peňazí – deformácia ľudských charakterov. Hrdina je epická postava, ktorá vzniká ako výsledok spojenia spoločenského a osobného života. Hrdina je zo všetkých vrstiev až po aristokraciu.
4. Konflikt: Zatiaľ čo v realizme je konflikt medzi snom a skutočnosťou, v realizme je to konflikt medzi spoločenskými triedami. 5. Formy: Romantizmus má ťažisko v poézii, realizmus v próze (román, novela, poviedka).

CHARLES DICKENS: pochádzal z chudobnej rodiny. Dôkladne poznal anglickú spoločnosť. Jeho prvý román bol Pamäti klubu Pickwikovcov – v diele prevláda humoristické ladenie a opisy dobrodružstiev sa striedajú s krízou anglickej spoločnosti. Oliver Twist: Dej sa odohráva v Londýne. Oliver vyrastá v chudobinci, kde vládnu tvrdé a kruté pomery. Oliver sa dostáva k rakvárovi, od ktorého však uteká do Londýna a dostáva sa do podsvetia. Ujíma sa ho starý žid, ktorý učí deti kradnúť. Jedného dňa chytia Olivera ako chcel okradnúť pána Brownlova. Ten s ním má súcit a berie si ho k sebe. Starý žid sa ho však nevie vzdať a chce ho použiť pri veľkej krádeži. Napriek tomu, že Oliver odmieta kradnúť je pri čine postrelený a chytený. Medzitým sa začína odvíjať príbeh okolo Oliverovho narodenia a šperku, ktorý znamenal jeho totožnosť. Šperk je nakoniec zničený, ale sa zisťuje, že Oliver je synom najlepšieho priateľa pána Brownlova. Oliver dedí po matke majetok. Celý príbeh končí šťastne, nakoniec si Olivera adoptuje pán Brownlov.

Je tu kritika spoločnosti, všíma si najchudobnejšie vrstvy a moc peňazí, ktorá vplýva na charakter človeka.
Ďalšie diela: David Copperfield, Malá Doritka, Ťažké časy, Veľké nádeje.

HONORE DE BALZAC: Podľa vzoru Danteho napísal Ľudskú komédiu, ktorá obsahovala viac ako 90 románov, tvoril ich počas celého života. Má tri časti:
Štúdie mravov, Filozofické štúdie, Analytické štúdie. Využíva realistickú metódu odhaľovania ľudských mravov, všíma si vplyv prostredia a peňazí na charakter postáv. Zachytáva rôzne prostredia. V popredí záujmu stálo meštiactvo. Dôverčiví a čistí ľudia podľahnú bezohľadným karieristom. Kritika spoločnosti.
Otec Goriot: je to román, ktorý ponúka široký obraz spoločnosti v období upadajúcich feudálnych vzťahov a nastupujúceho nového spoločenského zriadenia. Dejová línia nemá veľa odbočení, ale obsahuje podrobné opisy prostredia, postáv. V diele môžeme sledovať dva vzťahy:
1. Vautrin – Rastignac. Autor ústami Vautrina podáva názory na vtedajšiu spoločnosť. Vautrin ironicky zhodnocuje všetky javy spoločnosti, pretože pozná jej pravú tvár, odkrýva pokrytectvo spoločnosti a má vplyv na Rastignaca, ktorého akoby vychováva. Dáva mu rady ako sa dostať k peniazom, moci. Radí mu, že ako právnik môže mať úspech len vtedy, keď bude súdiť bohatých. Rastignac prijíma jeho rady, ale odmieta zločin.
2. Otec – dcéry. Tento vzťah bol založený na materiálnom podklade. Autor ponúka definitívne zruinovanie otca, obraz postupovania z poschodia na poschodie. Prvý krát si uvedomuje svoj omyl na smrteľnej posteli, že jeho dcéry k nemu nikdy nepociťovali úprimný vzťah a že sa stal obeťou lásky k deťom. Posledná scéna – umieranie otca, ktorý umiera v spoločnosti cudzích ľudí. Prepych dcér a na druhej strane skromný pohreb otca vystrojený na trovy chudobných študentov. Záver tragicky dokresľuje scénu, ktorá znamená absolútny rozklad charakteru jeho dcér. Na pohreb svojho otca poslali len prázdne koče a služobníctvo. Ďalšie diela: Gobsec, Šagrenova koža, Hľadanie absolútna, Rozmarné poviedky.

NIKOLAJ VASILIEVIČ GOGOĽ: snažil sa zobraziť sociálne položenie ľudu.
Napísal román Mŕtve duše. Hlavnou postavou je Čičikov, ktorý je majstrovsky vykreslený ako podvodník príjemných spôsobov, uhladeného vonkajšku. Je to chamtivec, ktorý sa líška ľuďom, aby sa dostal na vyššie mesta a podvodmi získava peniaze. Čičikov prichádza do malého mestečka, spoznáva tu ľudí a obchádza statkárov po vidieku aby od nich odkúpil mŕtve duše – zoznam mŕtvych nevoľníkov, pretože chce vzbudiť v spoločnosti zdanie, že je boháč. V druhej časti sa Čičikov dostáva do väzenia, keď cestuje z poverenia snúbencov a oznamuje svadbu. Prichádza sa na všetky jeho podvody, ale zásluhou jedného priateľa sa z väzenia dostane a odchádza z mesta.

Ďalšie diela: Revízor, Peterburské poviedky.

LEV NIKOLAJEVIČ TOLSTOJ: narodil sa v šľachtickej rodine, snažil sa zlepšiť podmienky ľudu. Napísal román Anna Kareninova: základnou témou je konflikt hlavnej hrdinky s aristokraciou, petrohradskou spoločnosťou, ktorý sa končí tragicky. Spoločnosť jej neodpúšťa smelosť ako uniká zo svojho nevydareného manželstva. Obsah: Anna žije v nevydarenom manželstve. Z tohto manželstva pochádza syn Serioža, ktorého obaja manželia milujú. Na jednom z plesov spoznáva Anna Vronského. Medzi nimi vzniká láska. Anna nechce žiť v pretvárke a tak sa priznáva k tomuto vzťahu – vzbudí odsúdenie v spoločnosti. Muž ju vyhodí z domu a zakáže jej zobrať syna. Anna odchádza len s Vronským do Talianska. Tam žijú spolu zo začiatku šťastne. V ich vzťahu však vznikajú trhliny. Nakoniec sa vracajú do Petrohradu. Anna túži po svojom synovi, ich vzťah dostáva vážne trhliny. Jej manžel na rozvod pristúpiť nechce a spoločnosť ju odmieta. Anna nevidí východisko a preto spácha samovraždu. Autor tu odsudzuje pokryteckú morálku spoločnosti. Román je psychologickou sondou do ženskej duše.
Ďalšie diela: Vzkriesenie, Katarína Maslovova, Vojna a mier.