Môžeme sledovať niekoľko prúdov: prírodná lyrika, intímna lyrika, spomienkové motívy, filozofické problémy. Pre jeho básne je príznačné zmyslové vnímanie – impresionizmus. Rytmicko-syntaktický paralelizmus, symbolika. Nachádza sa tu báseň Topole. Topoľ je symbolom samoty človeka, básnika. Topole sú aj napriek samote pevné ako básnikov duch. Básnik hľadá východisko zo samoty. Verše – jeho druhá významná zbierka. Autor prekonáva osobný smútok z prvej zbierky a zaoberá sa spoločenskou situáciou. Súcití so všetkými utláčanými a prežíva sklamanie z položenia národa. Spracúva aj historické témy a tému lásky. V symbolizme je láska nešťastná, nenaplnená, spomína na lásku, ktorá bola. Báseň Otcova roľa – symbol domova, vlasti, lyrický subjekt.
„Z cudziny tulák pod hruškou stál som
zotletou spola
poddaných krvou napitá pôda
domov ma volá...
A v srdci stony robotných otcov
Zreli mi v semä...
Vyklíčia ešte zubále dračie
Z poddaných zeme?“
Báseň Otrok – lyrický subjekt je otrok. Uvedomuje si útlak národa. Naznačuje vzburu, verí v lepšie postavenie národa.