referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Úloha Matice slovenskej pri formovaní národného povedomia
Dátum pridania: 27.10.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mato1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 977
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.9
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 6m 30s
Pomalé čítanie: 9m 45s
 

Zobrazenie Gemerského kraja, bojových scén ale aj predstaviteľov a táborov je už realistické. Autor podáva svoje predstavy o možnosti a potrebe zmierenia Slovákov, Čechov a Maďarov, ktorému prekážajú Habsburgovci. Aktualizuje dobovú problematiku. Prekonáva romantizmus a smeruje k realizmu. GUSTÁV KAZIMÍR ZECHENTER–LASKOMERSKÝ: tvorca humoresiek, čŕt a grotesiek. Časť z nich vychádza pod názvom Zozbierané žarty a rozmary. Využíva situačnú komiku, ironický a sebaironický prístup, paradox, oxymoron, ľudový jazyk. Jeho humor slúži na pobavenie, ale zároveň má aj závažné spoločenské poslanie, čiže získanie čitateľov za národnú vec. Cestopisná próza : Zo Slovenska do Carihradu, Zo Slovenska do Ríma, Zo Slovenska do Itálie.
Jeho najdlhšou prózou je novela Lipovianska maša: Ide o lásku medzi Aničkou Dymákovou a Jankom Dubcom. Avšak Aničku chce získať uhlomerač Ravasy, ktorý je intrigán, maďarón a nezastaví sa ani pred vraždou. Naplánuje vraždu Janka Dubca. Odpílil podpery mostíka nad priepasťou, avšak miesto Dubca spadne do priepasti obchodník z mestečka. Tohto obchodníka oberie o peniaze a ešte ho pre istotu pichne dýkou. Podozrenie padá na Dubca. Avšak Ravasy idúc po lese, spadne do pasce na medvede. Polomŕtveho ho nachádzajú v lese a vtedy sa priznáva k vražde. Janko medzitým zachráni starého Dymáka pred medveďom a nakoniec po priznaní Ravasyho je oslobodený. Dej sa končí svadbou Aničky a Janka. Dobro víťazí nad zlom, láska, intrigy (romantické prvky), ale aj realistické prvky – kresba sociálneho prostredia uhliarov.
Autor ako prvý v slovenskej literatúre zachytáva robotníctvo a jeho sociálne problémy.

JONÁŠ ZÁBORSKÝ: bol evanjelickým kňazom.
Svoju tvorbu začína krátkymi bájkami, kritizuje tu nerovnosť, útlak. Napísal veselohru Najdúch (môžete sa o nej dočítať v predchádzajúcej otázke). Ďalej napísal rozsiahlu prózu Dva dni v Chujave: delí sa na dve časti (Deň škaredý, Deň pekný) 1.Deň škaredý: predstavuje prítomnosť, bezcieľnosť živoriaceho ľudu, ktorý je zdieraný vrchnosťou, krčmármi a statkármi. Chudoba nachádza východisko v alkohole. 2.Deň pekný: rozpráva, čo sa stalo po rokoch. Do dediny prichádza farár, ktorý ju s niekoľkými obyvateľmi začína zveľaďovať. Najskôr si dávajú menšie ciele, no nakoniec sa im podarí zveľadiť celú dedinu. Autor tu vkladá mnoho úvah o sociálnych reformách a kladie dôraz na mravné poučenie.
Vlastný životopis rozpráva tu o svojom stretnutí so Štúrom, ktorý prichádza do Košíc presvedčiť ľudí o potrebe samostatného Slovenska.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.