Úloha Matice slovenskej pri formovaní národného povedomia

Úloha Matice slovenskej pri formovaní národného povedomia Slovákov, literatúra Matičného obdobia.

Matica slovenská: vznikla v roku 1863, na tisíce výročie príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Vznikla v Martine pod predsedníctvom Štefana Moysesa ako výsledok slovenských národných úsilí vyjadrených v Memorande slovenského národa z roku 1861. Je symbolom existencie slovenského národa. V roku 1875 bola násilne zatvorená. Prvým predsedom bol Štefan Moyses a podpredsedom Karol Kuzmány. Matica slovenská patrila do radu slovanských kultúrnych spolkov v Rakúsko-Uhorsku v 19. storočí. Jej úlohou bola obrana utláčaných národov. Matica slovenská je celonárodná inštitúcia, bez ohľadu na náboženskú, politickú, či generačnú príslušnosť svojich členov. Prvé valné zhromaždenie bolo 4.8. 1863 v Martine. Martin sa v tomto čase stáva centrom slovenského národného života a obdobie existencie Matice slovenskej ( 1863 – 1875 ) sa nazýva Matičné obdobie. Vznikajú tri slovenské gymnáziá – Revúca (vyššie), Martin a Kláštor pod Znievom (nižšie). V roku 1867 nastalo rakúsko-maďarské vyrovnanie, čo znamenalo, že moc v Uhorsku bola v rukách vlády, ktorá presadzovala politiku jednorečového Maďarského štátu. Z toho vyplývalo prenasledovanie slovenských národovcov, zatvorenie slovenských gymnázií a v roku 1875 zatvorenie Matice slovenskej. Až do roku 1918 neexistovali na Slovensku stredné a vysoké školy (študenti museli študovať v zahraničí)

V porevolučnom období sa literatúra nachádza v kríze. Nastáva rozpad štúrovského národného a umeleckého programu. Literatúra sa vyznačuje myšlienkovým konzervativizmom, napodobňovaním. Na úsilie štúrovcov nadväzuje mladá skupina okolo almanachu Napred. Prevládajú krátke formy: črta, anekdota, historická poviedka, novela.
ĽUDOVÍT KUBÁNY: v jeho tvorbe sa prejavil rozpor medzi štúrovskou tradíciou a porevolučnou skutočnosťou. Napísal epos Radziwillovna, kráľovná poľská. Námet čerpá zo 16. storočia a obsahuje romantické prvky. Napísal poviedku Mendik: je odrazom učiteľského života. Valgatha – je to román, historická povesť z 15. storočia. Obdobie panovania Jána Jiskru na Slovensku. Jiskra bojoval proti Huňadyovcom. Hlavnou postavou je Valgatha, jeden z Jiskrových vojvodcov. Je oddaný a verný. Autor rozvíja rad intríg a motív lásky medzi Lackom Huňadym a Valgathovou dcérou Milicou. Využíva prvky na stajomnenie deja, spätosť s romantickou tradíciou.

Zobrazenie Gemerského kraja, bojových scén ale aj predstaviteľov a táborov je už realistické. Autor podáva svoje predstavy o možnosti a potrebe zmierenia Slovákov, Čechov a Maďarov, ktorému prekážajú Habsburgovci. Aktualizuje dobovú problematiku. Prekonáva romantizmus a smeruje k realizmu. GUSTÁV KAZIMÍR ZECHENTER–LASKOMERSKÝ: tvorca humoresiek, čŕt a grotesiek. Časť z nich vychádza pod názvom Zozbierané žarty a rozmary. Využíva situačnú komiku, ironický a sebaironický prístup, paradox, oxymoron, ľudový jazyk. Jeho humor slúži na pobavenie, ale zároveň má aj závažné spoločenské poslanie, čiže získanie čitateľov za národnú vec. Cestopisná próza : Zo Slovenska do Carihradu, Zo Slovenska do Ríma, Zo Slovenska do Itálie.
Jeho najdlhšou prózou je novela Lipovianska maša: Ide o lásku medzi Aničkou Dymákovou a Jankom Dubcom. Avšak Aničku chce získať uhlomerač Ravasy, ktorý je intrigán, maďarón a nezastaví sa ani pred vraždou. Naplánuje vraždu Janka Dubca. Odpílil podpery mostíka nad priepasťou, avšak miesto Dubca spadne do priepasti obchodník z mestečka. Tohto obchodníka oberie o peniaze a ešte ho pre istotu pichne dýkou. Podozrenie padá na Dubca. Avšak Ravasy idúc po lese, spadne do pasce na medvede. Polomŕtveho ho nachádzajú v lese a vtedy sa priznáva k vražde. Janko medzitým zachráni starého Dymáka pred medveďom a nakoniec po priznaní Ravasyho je oslobodený. Dej sa končí svadbou Aničky a Janka. Dobro víťazí nad zlom, láska, intrigy (romantické prvky), ale aj realistické prvky – kresba sociálneho prostredia uhliarov.
Autor ako prvý v slovenskej literatúre zachytáva robotníctvo a jeho sociálne problémy.

JONÁŠ ZÁBORSKÝ: bol evanjelickým kňazom.
Svoju tvorbu začína krátkymi bájkami, kritizuje tu nerovnosť, útlak. Napísal veselohru Najdúch (môžete sa o nej dočítať v predchádzajúcej otázke). Ďalej napísal rozsiahlu prózu Dva dni v Chujave: delí sa na dve časti (Deň škaredý, Deň pekný) 1.Deň škaredý: predstavuje prítomnosť, bezcieľnosť živoriaceho ľudu, ktorý je zdieraný vrchnosťou, krčmármi a statkármi. Chudoba nachádza východisko v alkohole. 2.Deň pekný: rozpráva, čo sa stalo po rokoch. Do dediny prichádza farár, ktorý ju s niekoľkými obyvateľmi začína zveľaďovať. Najskôr si dávajú menšie ciele, no nakoniec sa im podarí zveľadiť celú dedinu. Autor tu vkladá mnoho úvah o sociálnych reformách a kladie dôraz na mravné poučenie.
Vlastný životopis rozpráva tu o svojom stretnutí so Štúrom, ktorý prichádza do Košíc presvedčiť ľudí o potrebe samostatného Slovenska.

Nenachádza však pochopenie ani u Záborského.
Písal aj historické tragédie a drámy.

JÁN PALÁRIK: patrí k najvýznamnejším slovenským dramatikom. Vydával časopis Cyril a Metod v ktorom uverejňoval pokrokové demokratické myšlienky. Bol prívržencom Novej školy. Požadoval na demokratickom základe riešiť politické, národné, kultúrne, ale aj literárne a sociálne otázky po revolúcii 48/49. Nesúhlasil s Kollárom o kultúrnej vzájomnosti na báze štyroch slovanských jazykov. Propagoval rovnoprávnosť. Písal veselohry: Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch (taktiež predchádzajúca otázka), Inkognito: je to veselohra v štyroch dejstvách. Odohráva sa v Kocúrkove, ktoré je symbolom vidieka. Autor používa okrem slovenčiny aj maďarčinu a nemčinu a rozoberá tu problém ponemčenia a pomaďarčenia. Na druhej strane vyzdvihuje vlastenectvo a lásku. Využíva folklórne prvky. Hlavné postavy: pani Sokolová – bohatá vdova kocúrkovského richtára, Evička – jej dcéra, neskoršie zvaná Evelyn, Potomský – radný pán v Kocúrkove, Ján Jelenfy – syn Potomského, je právnik v Pešti, Ján Jelenský – slovenský básnik a syn olejkára z Turca, uvedomelý Slovák.
Dej: Radný pán Potomský chce pre svojho syna Jána Jelenfyho za ženu dcéru pani Sokolovej, Evelyn. Do Kocúrkova prichádza inkognito Ján Jelenský, ktorý je sľúbený ženích pre slečnu Evelyn. Ján Jelenský sa stretáva inkognito so svojou nevestou v jej dome. Dozvedá sa, že Evelyn o neho nemá záujem a tak sa chystá späť do Turca. Cestou vykoná šľachetný skutok, keď zaplatí dlžobu za učiteľa. Za nocľah zaplatí hostinskému prsteňom. Prsteň sa dostáva do rúk Evelyn, ktorá si myslí, že sa jedná o Jána Jelenfyho. Dáva ho hľadať po Kocúrkove a okolí. Drábi privedú do domu Jána Jelenského a po príchode ozajstného Jána Jelenfyho sa vysvetľuje toto nedorozumenie. Evelyn i napriek tomu prosí Jelenského, aby ostal v Kocúrkove. Jelenský očaril svojimi básňami všetkých a problém odnárodnenia sa vyriešil.
Drotár: autor kritizuje odrodilstvo a vyzdvihuje vlastenectvo slovenského ľudu.

Palárik sa zaslúžil o rozvoj dramatickej tvorby v Matičnom období. Všetky jeho hry dýchajú humorom, optimizmom a situačnou komikou.