Úloha Matice slovenskej pri formovaní národného povedomia Slovákov, literatúra Matičného obdobia.

Matica slovenská: vznikla v roku 1863, na tisíce výročie príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Vznikla v Martine pod predsedníctvom Štefana Moysesa ako výsledok slovenských národných úsilí vyjadrených v Memorande slovenského národa z roku 1861. Je symbolom existencie slovenského národa. V roku 1875 bola násilne zatvorená. Prvým predsedom bol Štefan Moyses a podpredsedom Karol Kuzmány. Matica slovenská patrila do radu slovanských kultúrnych spolkov v Rakúsko-Uhorsku v 19. storočí. Jej úlohou bola obrana utláčaných národov. Matica slovenská je celonárodná inštitúcia, bez ohľadu na náboženskú, politickú, či generačnú príslušnosť svojich členov. Prvé valné zhromaždenie bolo 4.8. 1863 v Martine. Martin sa v tomto čase stáva centrom slovenského národného života a obdobie existencie Matice slovenskej ( 1863 – 1875 ) sa nazýva Matičné obdobie. Vznikajú tri slovenské gymnáziá – Revúca (vyššie), Martin a Kláštor pod Znievom (nižšie). V roku 1867 nastalo rakúsko-maďarské vyrovnanie, čo znamenalo, že moc v Uhorsku bola v rukách vlády, ktorá presadzovala politiku jednorečového Maďarského štátu. Z toho vyplývalo prenasledovanie slovenských národovcov, zatvorenie slovenských gymnázií a v roku 1875 zatvorenie Matice slovenskej. Až do roku 1918 neexistovali na Slovensku stredné a vysoké školy (študenti museli študovať v zahraničí)

V porevolučnom období sa literatúra nachádza v kríze. Nastáva rozpad štúrovského národného a umeleckého programu. Literatúra sa vyznačuje myšlienkovým konzervativizmom, napodobňovaním. Na úsilie štúrovcov nadväzuje mladá skupina okolo almanachu Napred. Prevládajú krátke formy: črta, anekdota, historická poviedka, novela.
ĽUDOVÍT KUBÁNY: v jeho tvorbe sa prejavil rozpor medzi štúrovskou tradíciou a porevolučnou skutočnosťou. Napísal epos Radziwillovna, kráľovná poľská. Námet čerpá zo 16. storočia a obsahuje romantické prvky. Napísal poviedku Mendik: je odrazom učiteľského života. Valgatha – je to román, historická povesť z 15. storočia. Obdobie panovania Jána Jiskru na Slovensku. Jiskra bojoval proti Huňadyovcom. Hlavnou postavou je Valgatha, jeden z Jiskrových vojvodcov. Je oddaný a verný. Autor rozvíja rad intríg a motív lásky medzi Lackom Huňadym a Valgathovou dcérou Milicou. Využíva prvky na stajomnenie deja, spätosť s romantickou tradíciou.