Jednotlivá udalosť zo života človeka, vystupuje tu
malá množstvo človeka, ktoré do deja vstupujú už sformované. K poviedke pat-
ria aj humoreska a črta ( spracúva skutočnú udalosť ).
d) Vecná literatúra: esej, kronika, fejtón, životopis, reportáž.
2. Lyrika: využíva opis a úvahu. Je na statická, na rozdiel od epiky, ktorá je dynamická. Delí sa na: osobnú, spoločenskú a prírodnú. Óda: je to rozsiahlejšia oslavná báseň ( národ, sloboda ). Vypracúva vznešené témy. Hymna: Témou i jazykom je blízka óde, je však kratšia. Má pôvod v náboženskej poézii. Žalm: pôvodom náboženská pieseň, súčasť náboženských obradov. Elégia: ( žalospev ), je to báseň smutného, trúchlivého charakteru. Epigram: je to krátka báseň. Vyjadruje satirický vzťah k osobám, skutočnostiam. V prvej časti problém nastolí, v druhej prekvapivo vyrieši. Epitaf: krátka báseň na náhrobku. 3. Dráma: Dej prebieha pred očami divákov na divadelnej scéne. Dôležitým charakterizačným prvkom je jazyk ( reč ). Neprítomnosť rozprávača. Divadelná hra sa delí na vonkajšiu stavbu ( scény, výstupy, dejstvá ) a na vnútornú stavbu ( úvod, zápletka, zauzlenie, vyvrcholenie, rozuzlenie, záver ) Tragédia: Hlavným znakom je boj jednotlivca s nepriateľskými silami. Ústrednou postavou je vždy nadpriemerný človek. Základom tragickosti je konflikt medzi výnimočnou osobnosťou a vládnucimi silami alebo protivníkom ( bohovia, osud, nespravodlivosť ). Mystéria – žáner tragédie, využívaný v stredoveku, mala biblický námet. Činohra: zobrazuje vážne spoločenské problémy, rozpory, zrážky hlavných hrdinov, jazyk nebýva veršovaný, nemusí sa končiť tragicky. Komédia: vyjadruje komický vzťah k svetu, zosmiešňuje nedostatky jednotlivcov i spoločnosti. Prostriedok boja proti zlu. Môže mať rozličné stupne: humorný, ironický (sarkastický), satirický (výsmech). Komédia charakterová, komédia situačná. Fraška – nepravdepodobnosť situácie, násilná komickosť.
Prozodické systémy:
Je to systém pravidiel, ktoré platia pre rytmus určitého druhu poézie. Systémy:
1. Prozodický systém časomerný
2. Prozodický systém sylabický
3. Prozodický systém sylabotonický
4. Prozodický systém tonický
Časomerná prozódia: Na tvorbe rytmu je určujúci prvok dĺžka slabiky (je merateľná časom). Môže byť dlhá prirodzene (dĺžeň, dvojhláska) alebo dlhá polohou (ak za sebou nasleduje viac samohlások. Elegické dystichon – striedanie hexametra a pentametra. Stopy: daktyl, trochej jamb, spondej
Sylabická prozódia: (slabičná). Nepredpokladá stopovú organizáciu. Znaky:
1. Rovnaký počet slabík vo veršoch
2. Intonačná prestávka
3. Združený rým
4.