Dozvedáme sa, že Paul padol na fronte v jednom z posledných dní vojny, keď prišla správa z frontu: „Na západe nič nové“. Cieľom románu bolo odhalenie vojnového ničenia. Opisuje front veľmi naturalisticky. Ďalšie diela: Cesta späť, Traja kamaráti, Čierny obelisk, Víťazný oblúk.


ROMAIN ROLLAND: dostal Nobelovu cenu, svojimi dielami bojoval proti fašizmu. Napísal psychologickú novelu Peter a Lucia. Je to antimilitaristické dielo, ktoré má jednoduchú dejovú líniu s niekoľkými odbočeniami. Dej sa odohráva v krátkom čase (2 mesiace). Celý román je rámcovaný smrťou a utrpením. Dejovú líniu spomaľujú autorove úvahy. Román je založený na princípe kontrastov – šťastie, láska / vojna, zabíjanie. Dej je veľmi jednoduchý (určite ho viete, veď to bolo povinné čítanie, tak načo ho sem písať). Silná je funkcia rozprávača, ktorý všetko vysvetľuje, dokonca za postavy aj uvažuje.
Ďalšie diela: Divadlo revolúcie, Ján Krištof.

HENRY BARBUSSE: pôsobil na fronte. Jeho najslávnejší román je Oheň. Je to protivojnové dielo s podtitulom denník bojového družstva. Predlohou mu boli listy, ktoré písal žene z frontu. Je to protest, vzbura, výpoveď o vojne vytrhnutá z denníka prostého vojaka, účastníka vojnových hrôz. Základná myšlienka je nezmyselnosť vojny, zabíjania, utrpenia. Veľmi realisticky zachytáva skutočnosť, až naturalisticky. Myšlienka: „Prostý nemecký vojak nie je nepriateľ, ale rovnaká obeť ako vojak francúzsky.“. Ďalšie diela: Plačky, Peklo, Jasno.

Surrealizmus – Vychádza z predstavivosti a fantázie. Poéziu chápe ako prúd obrazov, ktoré vychádzajú z podvedomia a voľne sa k sebe priraďujú. Autori píšu na základ psychického automatizmu , ako diktát myslenia, bez akejkoľvek rozumovej kontroly. ANDRÉ BRETON: zakladateľ a vedúca osobnosť surrealizmu. Jeho najznámejšie dielo je Nadja. Ide o kombináciu teoretických úvah a ľúbostného románu. Má dve časti. Prvá časť podáva východiska surrealistického umenia. Uvažuje o vzťahu muža a ženy. Zdôrazňuje úlohu sna a podvedomia. Uvažuje, kto je. Sú to akoby denníkové útržky. Druhá časť je písaná formou denníka. Zachytáva vzťah medzi rozprávačom a Nadjou. Tento vzťah začína náhodným stretnutím, pokračuje opismi schôdzok, vrcholí neporozumením a rozchodom. Autor nám kreslí portrét ženy, ktorá sa pohybuje na hranici zdravého rozumu a pomäteno-sti. Je vlastne ženou autorovho podvedomia. Text je doplnený fotografiami, nezmyselnými kresbami. Autor napodobňuje lekársky štýl, používa naturalizmy. Ďalšie diela: Spojené nádoby, Čo je surrealizmus, Magické umenie.

Experimentálny román: založil ho Marcel Proust. Odkláňa sa od tradičného opisu.