Znaky: Vyjadrovanie podvedomých a mimovoľných činov. Porušovanie rozdielov medzi epikou a lyrikou. Uvoľňovanie kompozície, motívy nenasledujú za sebou v príčinnom slede, rozprávač často splýva s postavami, nemá dramaticky rozvinutý dej, často nemá dej vôbec. JAROSLAV HAŠEK: bojoval na fronte, dokonca padol do ruského zajatia. Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války: je to satira na imperializmus a militarizmus. Má štyri časti. Autor zdôrazňuje nezmyselnosť a absurdnosť vojny. Hrdinsko-humoristický typ postavy. Švejk, ktorý je rozprávačom, vyjadruje názory autora. Švejk dosahuje absurdnosť doslovným plnením všetkých rozkazov. Je to moderný román, nemá dejové napätie, chýba konflikt, je to len montáž ľubovolných scén, ktoré na seba nadväzujú a sú spojené osobou Švejka. Príhody z vojny a frontu porovnáva Švejk s príhodami z civilného života. Autor stvárňuje konkrétne historické udalosti, často prechádza až do grotesky, aby poukázal na absurdnosť vojny. Reč je nespisovná, hovorová. Časté sú aj nemecké a maďarské výrazy, ktoré charakterizujú dobu. KAREL ČAPEK: vo svojich dielach často varuje pred fašizmom, používa alegóriu. Základný konflikt tvorí vojna – mier. Ľudské hodnoty. Diela: Bíla nemoc, Matka, R.U.R., Krakatit, Továrna na absolutno, Válka s mloky.