Svetová literatúra medzi dvoma vojnami

Svetová literatúra medzi dvoma vojnami. Tvorivá interpretácia vybraných diel so zameraním na riešenie individuálnych a všeľudských problémov.

Stratená generácia – bola to skupina spisovateľov, ktorá sa utvorila okolo americkej spisovateľky Gertrúdy Steinovej. Boli “stratení“ pre život po vojne. Hlavný predstavitelia: Ernest Hemingway, William Faulkner, John dos Passos. ERNEST HEMINGWAY: bol hlavným predstaviteľom stratenej generácie. Stvárňuje postavy priamo na fronte, alebo si všíma vplyv a dôsledky na život ľudí po vojne. Napísal antimilitaristický román Zbohom zbraniam. Témou je láska medzi Frederikom Henrym a Catherine Barkley uprostred vojny. Láska uprostred vojny nemá perspektívu a ušľachtilé city hynú, nemajú miesto v krutom vojnovom ničení. Jadro tvoria príbehy frontového poručíka Frederika Henryho, ktorý sa ako dobrovoľník dostáva na front (autobiografické črty). Dej je pomerne dramatický a odkrýva nezmyselnosť a neľudskosť vojny. V prvej časti sa dozvedáme o vojne z rozhovorov vojakov v zákopoch. V druhej časti vstupujú na front talianske vojská a nastáva chaos a zmätok – túžba po mieri. Tretia časť odkrýva totálnu nezmyselnosť vojny. Vojaci majú prejsť cez strategický most. Za mostom však čaká vojenská polícia, berie dôstojníkov na vyšetrovanie a nakoniec ich zastrelí. Frederikovi sa podarí aj s Catherine utiecť do Švajčiarska. Autor necháva ukončiť dej tragicky, keď Catherine umiera pri pôrode. Záver románu je symbolický, tlmočí pocity stratenej generácie. Ďalšie diela: Komu zvonia do hrobu, Starec a more.

ERICH MARIA REMARQUE: bojoval v prvej svetovej vojne. Napísal protivojnový román Na západe nič nové. Celý dej sa odohráva na fronte. Okrem zničenia životov mladej generácie zachytáva aj boj muža proti mužovi. Vojaci v konečnom dôsledku zabíjajú, aby sami neboli zabití. Každí z nich je len človek a chce prežiť. Autor zachytáva pocity mladých študentov, ktorí sa pod vplyvom propagandy prihlasujú na front. Hlavným predstaviteľom je Paul Bäumer, ktorý má autobiografické črty. Hlavným dejovým článkom je postava Paula, ktorého spolu s bojovými druhmi sledujeme pri výcviku, počas paľby na fronte, na návšteve dievčat, na dovolenke. Retrospektívou sa dozvedáme, ako sa prihlasujú, ako prechádzajú výcvikom. Dej je prerušovaný rozhovormi Paula a ostatných o vojne, o mieri, o príčine a zbytočnosti vojny. Mení sa postava rozprávača a posledných 7 riadkov dopíše niekto iný.

Dozvedáme sa, že Paul padol na fronte v jednom z posledných dní vojny, keď prišla správa z frontu: „Na západe nič nové“. Cieľom románu bolo odhalenie vojnového ničenia. Opisuje front veľmi naturalisticky. Ďalšie diela: Cesta späť, Traja kamaráti, Čierny obelisk, Víťazný oblúk.


ROMAIN ROLLAND: dostal Nobelovu cenu, svojimi dielami bojoval proti fašizmu. Napísal psychologickú novelu Peter a Lucia. Je to antimilitaristické dielo, ktoré má jednoduchú dejovú líniu s niekoľkými odbočeniami. Dej sa odohráva v krátkom čase (2 mesiace). Celý román je rámcovaný smrťou a utrpením. Dejovú líniu spomaľujú autorove úvahy. Román je založený na princípe kontrastov – šťastie, láska / vojna, zabíjanie. Dej je veľmi jednoduchý (určite ho viete, veď to bolo povinné čítanie, tak načo ho sem písať). Silná je funkcia rozprávača, ktorý všetko vysvetľuje, dokonca za postavy aj uvažuje.
Ďalšie diela: Divadlo revolúcie, Ján Krištof.

HENRY BARBUSSE: pôsobil na fronte. Jeho najslávnejší román je Oheň. Je to protivojnové dielo s podtitulom denník bojového družstva. Predlohou mu boli listy, ktoré písal žene z frontu. Je to protest, vzbura, výpoveď o vojne vytrhnutá z denníka prostého vojaka, účastníka vojnových hrôz. Základná myšlienka je nezmyselnosť vojny, zabíjania, utrpenia. Veľmi realisticky zachytáva skutočnosť, až naturalisticky. Myšlienka: „Prostý nemecký vojak nie je nepriateľ, ale rovnaká obeť ako vojak francúzsky.“. Ďalšie diela: Plačky, Peklo, Jasno.

Surrealizmus – Vychádza z predstavivosti a fantázie. Poéziu chápe ako prúd obrazov, ktoré vychádzajú z podvedomia a voľne sa k sebe priraďujú. Autori píšu na základ psychického automatizmu , ako diktát myslenia, bez akejkoľvek rozumovej kontroly. ANDRÉ BRETON: zakladateľ a vedúca osobnosť surrealizmu. Jeho najznámejšie dielo je Nadja. Ide o kombináciu teoretických úvah a ľúbostného románu. Má dve časti. Prvá časť podáva východiska surrealistického umenia. Uvažuje o vzťahu muža a ženy. Zdôrazňuje úlohu sna a podvedomia. Uvažuje, kto je. Sú to akoby denníkové útržky. Druhá časť je písaná formou denníka. Zachytáva vzťah medzi rozprávačom a Nadjou. Tento vzťah začína náhodným stretnutím, pokračuje opismi schôdzok, vrcholí neporozumením a rozchodom. Autor nám kreslí portrét ženy, ktorá sa pohybuje na hranici zdravého rozumu a pomäteno-sti. Je vlastne ženou autorovho podvedomia. Text je doplnený fotografiami, nezmyselnými kresbami. Autor napodobňuje lekársky štýl, používa naturalizmy. Ďalšie diela: Spojené nádoby, Čo je surrealizmus, Magické umenie.

Experimentálny román: založil ho Marcel Proust. Odkláňa sa od tradičného opisu.

Znaky: Vyjadrovanie podvedomých a mimovoľných činov. Porušovanie rozdielov medzi epikou a lyrikou. Uvoľňovanie kompozície, motívy nenasledujú za sebou v príčinnom slede, rozprávač často splýva s postavami, nemá dramaticky rozvinutý dej, často nemá dej vôbec. JAROSLAV HAŠEK: bojoval na fronte, dokonca padol do ruského zajatia. Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války: je to satira na imperializmus a militarizmus. Má štyri časti. Autor zdôrazňuje nezmyselnosť a absurdnosť vojny. Hrdinsko-humoristický typ postavy. Švejk, ktorý je rozprávačom, vyjadruje názory autora. Švejk dosahuje absurdnosť doslovným plnením všetkých rozkazov. Je to moderný román, nemá dejové napätie, chýba konflikt, je to len montáž ľubovolných scén, ktoré na seba nadväzujú a sú spojené osobou Švejka. Príhody z vojny a frontu porovnáva Švejk s príhodami z civilného života. Autor stvárňuje konkrétne historické udalosti, často prechádza až do grotesky, aby poukázal na absurdnosť vojny. Reč je nespisovná, hovorová. Časté sú aj nemecké a maďarské výrazy, ktoré charakterizujú dobu. KAREL ČAPEK: vo svojich dielach často varuje pred fašizmom, používa alegóriu. Základný konflikt tvorí vojna – mier. Ľudské hodnoty. Diela: Bíla nemoc, Matka, R.U.R., Krakatit, Továrna na absolutno, Válka s mloky.