Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Slovenská literatúra v medzivojnovom období
Dátum pridania: | 27.10.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | mato1 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 513 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.5 |
Priemerná známka: | 2.91 | Rýchle čítanie: | 9m 10s |
Pomalé čítanie: | 13m 45s |
Autor tu uplatňuje prvky expresionizmu, zobrazuje prvú svetovú vojnu, obdobie po nej, hospodárska kríza. Sledujeme ľudský údel jedného človeka v jeho sociálnej a mravnej biede. Hlavnú postavu ovplyvňujú sociálne podmienky. Jozef Mak sa snaží získať nejaké postavenie, stavia si dom pre svoju lásku, Marušu. Neskôr dostáva povolávací rozkaz (fuj) a odchádza na vojnu (fuj, fuj). Verí, že po návrate sa s Marušou zoberú. Po návrate v chalupe nachádza brata Jana s Marušou, ktorí sa zobrali. Jozef sa ožení s Julou, ktorú však nemiluje a lásku k nej zisťuje až keď ona umiera pri pôrode. Jozef pred vojnou sa prejavuje aktívne, búri sa proti osudu, nachádza zmysel života vo vzťahu k Maruši. Nechápe, prečo by mal ísť bojovať. Po vojne sa na ňom ukazujú následky, je pasívny, prispôsobuje sa a je slabý v rozhodova- ní. Maruša bola pred vojnou mravne čistá, vnútorne silná, ľúbila Jozefa úprimnou láskou. Vojna v nej však ubila všetko pekné, začína konať pudovo. Nevie sa vzdať Jozefa, aj keď sa vydala za jeho brata. Jula je jedna z najkrajších ženských postáv v slovenskej literatúre. Bojuje o lásku svojho muža. Autor uplatňuje moderné postupy– pásmo rozprávača, pásmo postáv. Autor vstupuje do deja, vedie s postavami dialóg. Využíva vnútorný monológ. Ďalšie diela: Domov, Tomčíkovci, Sedem sŕdc, Medové srdce, Chlieb.
MILO URBAN: je predchodcom lyrizovanej prózy. Napísal novelu Jašek Kutliak spod Bučinky – stvárňuje vnútorný konflikt postáv. Zbierka noviel Výkriky bez ozveny – postavy v rôznych medziľudských vzťahoch. Dielo Živý bič – rozbor nájdete v otázke číslo 9. Voľným pokračovaním je román Hmly na úsvite. Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor – od roku 1938 až do SNP.
ORNAMENTÁLNA PRÓZA: vychádza z expresionizmu a jej dominantou je expresívno-lyrický ornamentalizmus. Z hľadiska štylistiky – ozdobný štýl. V dielach sa objavuje pesimizmus, nešťastné postavy, ktoré trpia rozporom medzi vnútorným a vonkajším svetom. Experimentuje sa s jazykom, so slovom a jednotlivé motívy sa navrstvujú na seba bez časovej, logickej následnosti. Snové postupy. Predstavitelia: TIDO JOZEF GAŠPAR, JÁN HRUŠOVSKÝ, IVAN HORVÁTH, GEJZA VÁMOŠ.
LYRICKY TVAROVANÁ PRÓZA: je medzi prózou a prózou naturizmu (lyrizovanou prózou). Intenzívnejšie lyrizačné tendencie. Má bližšie k zobrazovaniu sociálnych tém, najmä dedinských, s ich rozpornými prvkami.