Slovenská literatúra v medzivojnovom období

Umelecké smery a hnutia v slovenskej literatúre medzi dvoma svetovými vojnami, ich estetické, ideové a umelecké prejavy vo vybraných dielach tohto obdobia.


LADISLAV NÁDAŠI – JÉGE: jeho tvorba sa delí na dve časti. Historické námety a tvorba zo súčasnosti. Napísal historický román Adam Šangala: dej sa odohráva v 17. storočí, autor podáva obraz spoločenských, sociálnych, kultúrnych a náboženských pomerov na Slovensku. Autor sympatizuje s utláčanými. Jadro románu tvoria osudy Adama Šangalu a cez jeho postavu poukazuje na spoločnosť. Adam je predstaviteľ nevoľníkov. Spočiatku sa k náboženstvu stavia jednostranne, neskôr si však uvedomuje dôležitosť náboženskej tolerancie. Uvedomuje si nespravodlivosť páchanú na slabších. Konôpka je evanjelický kazateľ a je predstaviteľom roduvernej inteligencie. Odsudzuje túžbu po moci. Svojimi názormi akoby predbehol dobu. Dej je rámcovaný popravou. Na začiatku je to poprava Adamovho otca a na konci je to poprava samotného Adama. Po poprave otca sa Adam vydáva za zárobkom po Slovensku až sa dostáva do Trnavy. Medzitým zažíva rôzne dobrodružstvá a keď omylom zbil grófa, je prenasledovaný. Aby sa zachránil, dáva sa k vojakom. Dostáva sa na panstvo grófa Praskovského, kde na chvíľu nachádza útočisko. Nešťastnou náhodou sa však dostáva do väzenia, odkiaľ ho vyslobodzuje Konôpka. Prichádzajú do Trnavy, kde sa Adam zoznamuje s Betkou, ktorú si zoberie za ženu. Pracuje u jej otca ako pisár. Konôpka sa dostáva do problémov, Adam ho zachraňuje a keď sa s tým po piatich rokoch priznáva Betke, tá to vyklebetí a Adama za to obesia.
V diele zaznieva kritika:
Kritika ľudu, jeho citovej ľahostajnosti, nevzdelanosti, nevraživosti a zaostalého spôsobu života. Kritika panstva, surovosti, ziskuchtivosti a svojvôle. Kritika meštianstva, lebo nevidí východisko. Autor tu rieši otázky náboženskej neznášanlivosti. Postava Adama, ktorý je katolík, nevzdelaný nevoľník a na druhej strane Konôpka, ktorý je evanjelik, vzdelaný človek. Medzi týmito postavami nastáva priateľstvo, ktoré odstraňuje triedne a náboženské rozdiely.
Ďalšie diela: Svätopluk, Cesta životom, Alina Orságová, S duchom času.

JOZEF CÍGER HRONSKÝ: bol predstaviteľom sociálno-psychologického realizmu. V tvorbe prevláda sociálna téma, vystupujú tu obyčajní ľudia, ktorí majú prirodzenú mravnú prevahu nad tými, ktorí sú im nadradení. Dedinské prostredie. Jozef Mak: je to príbeh človeka milióna.

Autor tu uplatňuje prvky expresionizmu, zobrazuje prvú svetovú vojnu, obdobie po nej, hospodárska kríza. Sledujeme ľudský údel jedného človeka v jeho sociálnej a mravnej biede. Hlavnú postavu ovplyvňujú sociálne podmienky. Jozef Mak sa snaží získať nejaké postavenie, stavia si dom pre svoju lásku, Marušu. Neskôr dostáva povolávací rozkaz (fuj) a odchádza na vojnu (fuj, fuj). Verí, že po návrate sa s Marušou zoberú. Po návrate v chalupe nachádza brata Jana s Marušou, ktorí sa zobrali. Jozef sa ožení s Julou, ktorú však nemiluje a lásku k nej zisťuje až keď ona umiera pri pôrode. Jozef pred vojnou sa prejavuje aktívne, búri sa proti osudu, nachádza zmysel života vo vzťahu k Maruši. Nechápe, prečo by mal ísť bojovať. Po vojne sa na ňom ukazujú následky, je pasívny, prispôsobuje sa a je slabý v rozhodova- ní. Maruša bola pred vojnou mravne čistá, vnútorne silná, ľúbila Jozefa úprimnou láskou. Vojna v nej však ubila všetko pekné, začína konať pudovo. Nevie sa vzdať Jozefa, aj keď sa vydala za jeho brata. Jula je jedna z najkrajších ženských postáv v slovenskej literatúre. Bojuje o lásku svojho muža. Autor uplatňuje moderné postupy– pásmo rozprávača, pásmo postáv. Autor vstupuje do deja, vedie s postavami dialóg. Využíva vnútorný monológ. Ďalšie diela: Domov, Tomčíkovci, Sedem sŕdc, Medové srdce, Chlieb.

MILO URBAN: je predchodcom lyrizovanej prózy. Napísal novelu Jašek Kutliak spod Bučinky – stvárňuje vnútorný konflikt postáv. Zbierka noviel Výkriky bez ozveny – postavy v rôznych medziľudských vzťahoch. Dielo Živý bič – rozbor nájdete v otázke číslo 9. Voľným pokračovaním je román Hmly na úsvite. Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor – od roku 1938 až do SNP.

ORNAMENTÁLNA PRÓZA: vychádza z expresionizmu a jej dominantou je expresívno-lyrický ornamentalizmus. Z hľadiska štylistiky – ozdobný štýl. V dielach sa objavuje pesimizmus, nešťastné postavy, ktoré trpia rozporom medzi vnútorným a vonkajším svetom. Experimentuje sa s jazykom, so slovom a jednotlivé motívy sa navrstvujú na seba bez časovej, logickej následnosti. Snové postupy. Predstavitelia: TIDO JOZEF GAŠPAR, JÁN HRUŠOVSKÝ, IVAN HORVÁTH, GEJZA VÁMOŠ.

LYRICKY TVAROVANÁ PRÓZA: je medzi prózou a prózou naturizmu (lyrizovanou prózou). Intenzívnejšie lyrizačné tendencie. Má bližšie k zobrazovaniu sociálnych tém, najmä dedinských, s ich rozpornými prvkami.

Autori uprednostňujú psychologické námety a harmonické riešenie konfliktov.
Autori: JOZEF HORÁK (Biele ruky, Hory mlčia, Legendy, Zlaté mesto)
JÁN BODENEK (Zapálené srdce, Svetlá na bublinách, Ivkova biela mať)

LYRIZOVANÁ PRÓZA: vzniká v tridsiatych rokoch, súvisí so vznikom fašizmu, s krízou spoločnosti, s neľudskými pomermi a s devalváciou ľudských hodnôt. Autori hľadajú nové inšpiračné zdroje, ktoré nachádzajú v prírode, na dedine. Nezaujíma ich však sociálna problematika na dedine, ale hľadanie mravných istôt dedinského človeka. Zdôrazňovanie mravných a morálnych hodnôt. Rozštiepila sa na dva základné smery:
1. smer: nestráca kontakt s reálnym svetom a zobrazuje psychický svet postáv na pozadí sociálnych skutočností. Patrili sem: Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli.
2. smer: považuje sa za vrchol lyrizovanej prózy u nás. Patrí sem František Švantner, ktorý umiestňuje svoje námety do sveta hôr a hôľ. K tomuto svetu pridáva fantáziu, snivosť, silné vášne, nadprirodzené bytosti, mýty a povesti.
Základné znaky: Dôraz nie je na deji, sú ta, výnimočné postavy, ktoré žijú hlbokým citovým životom. Postavy sú poznačené silnými citmi , vášňami, vyzdvihuje sa ich charakter. Dedinský človek nie je spätý s pôdou, ale je zrastený s prírodou. Prevláda novela. Niektoré diela majú charakter modernej rozprávky, dobro víťazí nad zlom.

DOBROSLAV CHROBÁK: napísal novelu Drak sa vracia: nesie znaky lyrizovanej prózy. Základné motto je hľadanie stratenej lásky a dôvery medzi ľuďmi. Nejde o sociálny konflikt, príbeh sa však odohráva na sociálnom pozadí. Ide o morálny konflikt, ktorý sa odohráva v dvoch rovinách: Drak–dedina a Drak–Šimon. Prostredie je dedina a hora. Dedina je vykreslená so svojimi predsudkami a hlbokou psychologickou kresbou dedinčanov. Obsah: Martin Lepiš (Drak) je nájdené dieťa, ktoré vychováva hrnčiar, ktorý ho naučí svojmu remeslu. Dedina Draka nikdy neprijala medzi seba. Tvrdí, že Drak prináša len nešťastie. Pri lesnom požiari Drak zachraňuje dedinské stádo, prevádza ho na poľskú stranu, ale Šimon, jeho sok v láske, mylne informuje dedinu, že Drak stádo ukradol. Dedinčania podpaľujú Drakovu chalupu a Drak napokon privedie stádo bez úhony do dediny a dedina mu odpúšťa. V závere sa dozvedám, že príbeh rozpráva Eva Jariabková svojim vnúčatám. Eva bola Drakova milá. Príroda hrá dôležitú úlohu. Sledujeme boj dobra so zlom a víťazstvo dobra. Postup od napätia k harmónii a od záhady k vyjasneniu.
Ďalšie diela: Kamarát Jašek, Návrat Ondreja Baláža, Poviestka

MARGITA FIGULI: napísala novelu Tri gaštanové kone: je rámcovaná obrazom prírody. Je to ľúbostná dráma so sociálnym pozadím. Jadro tvorí boj o určité poňatie lásky. Obsah: Peter sa vracia do rodnej dediny a chce popýtať Magdalénu o ruku. Dozvie sa, že si ju chce vziať Jano Zápotočný.

Prvý krát zachraňuje Peter Magdalénu spod konských kopýt. V ten večer ju popýta o ruku. Ona súhlasí, ale dá mu tri podmienky: vzdať sa tuláckeho života, postaviť dom, vrátiť sa s troma gaštanovými koňmi. Na ceste za týmito úlohami musí Peter prekonať tri prekážky: Jano Zápotočný, Magdalénina matka, tri úlohy. Peter je symbol dobra, ktoré víťazí nad Janom, symbolom zla. Zvieratá zasahujú do života ľudí. Za dva roky sa Petrovi podarilo splniť Magdalénine podmienky a šťastne sa vracia do dediny. Magdaléna je však vydatá a Peter je rozhodnutý ísť za ňou. Vtedy je zachraňuje druhý raz. Dozvedá sa, že matkino lakomstvo sa stále stupňovalo a donútila Magdalénu vydať sa za Jana. Magdaléna má s Janom
Veľmi ťažký život. Fyzicky ochorie. Keď to vidí Peter, ide za Janom a ponúka mu dohodu. Odíde z ich života, ak Jano nebude k Magdaléne surový. Celá Janova zlosť sa obracia na kone. Nakoniec kôň, ako symbol odplaty, zabíja Jana. Na záver sa Peter zosobáši s Magdalénou a spoločne odchádzajú do Turca. Je jar, symbol nového, prichádzajúceho života. Kôň tu má dvojakú úlohu: 1. Pomoc, perspektíva nového života, 2. Smrť, pomsta, osud.
Veľmi dôležitá je príroda a jej opisy. Spojenie žena – zem. Láska k žene, láska k zemi. Rozprávanie je oživované dialógmi. Ďalšie diela: Uzlík tepla, Pokušenie, Babylon, Mladosť, Ariadnina niť.

FRANTIŠEK ŠVANTNER: jeho tvorba je vrchol lyrizovanej prózy. Napísal román Nevesta hôľ: ide o vrchol lyrizovanej prózy. Ústredným motívom je hľadanie soka v láske, ktorý aj napriek postupnému odhaľovaniu nie je konkrétnu postavou. Ide o vzťah mladého hájnika Libora k zvláštnej, tajomnej postave Zune. Je to mýtická ženská bytosť. Dievčina, ktorá vyrastá v horách. Chápe a rozumie všetkému, čo sa v prírode deje. Je vnútorne čistá a slobodná. Predstavuje krásu tela i ducha. Chvíľami sa v nej snúbia romantické a realistické prvky. Libor je mladý hájnik. Spoznáva Tava a krčmára Weinholda. V noci k nemu prichádza polosnová, poloskutočná postava – Zuna, do ktorej sa zaľúbi. Tavo aj Libor Zunu ľúbia, krčmár ju chce kvôli majetkovým záujmom. Dej: Chystá sa svadba Weinholda so Zunou. Zuna tesne pred svadbou uteká do hôr a stáva sa nevestou hôľ, čiže ani jeden z mužov ju nikdy nebude mať. Libor prichádza na to, že jeho sokom nie je konkrétna postava, ale hole, ktoré Zunu vychovali a nakoniec si ju aj vzali.
Veľkú úlohu hrá prostredie hôr a hôľ. Opisy prírody sú založené na metaforike. Využíva s animizácia, personifikácia prírody. Dej je stály, nemá vyvrcholenie.
Ďalšie diela: Málka, Dáma, Život bez konca.