Umelecké smery a hnutia v slovenskej literatúre medzi dvoma svetovými vojnami, ich estetické, ideové a umelecké prejavy vo vybraných dielach tohto obdobia.


LADISLAV NÁDAŠI – JÉGE: jeho tvorba sa delí na dve časti. Historické námety a tvorba zo súčasnosti. Napísal historický román Adam Šangala: dej sa odohráva v 17. storočí, autor podáva obraz spoločenských, sociálnych, kultúrnych a náboženských pomerov na Slovensku. Autor sympatizuje s utláčanými. Jadro románu tvoria osudy Adama Šangalu a cez jeho postavu poukazuje na spoločnosť. Adam je predstaviteľ nevoľníkov. Spočiatku sa k náboženstvu stavia jednostranne, neskôr si však uvedomuje dôležitosť náboženskej tolerancie. Uvedomuje si nespravodlivosť páchanú na slabších. Konôpka je evanjelický kazateľ a je predstaviteľom roduvernej inteligencie. Odsudzuje túžbu po moci. Svojimi názormi akoby predbehol dobu. Dej je rámcovaný popravou. Na začiatku je to poprava Adamovho otca a na konci je to poprava samotného Adama. Po poprave otca sa Adam vydáva za zárobkom po Slovensku až sa dostáva do Trnavy. Medzitým zažíva rôzne dobrodružstvá a keď omylom zbil grófa, je prenasledovaný. Aby sa zachránil, dáva sa k vojakom. Dostáva sa na panstvo grófa Praskovského, kde na chvíľu nachádza útočisko. Nešťastnou náhodou sa však dostáva do väzenia, odkiaľ ho vyslobodzuje Konôpka. Prichádzajú do Trnavy, kde sa Adam zoznamuje s Betkou, ktorú si zoberie za ženu. Pracuje u jej otca ako pisár. Konôpka sa dostáva do problémov, Adam ho zachraňuje a keď sa s tým po piatich rokoch priznáva Betke, tá to vyklebetí a Adama za to obesia.
V diele zaznieva kritika:
Kritika ľudu, jeho citovej ľahostajnosti, nevzdelanosti, nevraživosti a zaostalého spôsobu života. Kritika panstva, surovosti, ziskuchtivosti a svojvôle. Kritika meštianstva, lebo nevidí východisko. Autor tu rieši otázky náboženskej neznášanlivosti. Postava Adama, ktorý je katolík, nevzdelaný nevoľník a na druhej strane Konôpka, ktorý je evanjelik, vzdelaný človek. Medzi týmito postavami nastáva priateľstvo, ktoré odstraňuje triedne a náboženské rozdiely.
Ďalšie diela: Svätopluk, Cesta životom, Alina Orságová, S duchom času.

JOZEF CÍGER HRONSKÝ: bol predstaviteľom sociálno-psychologického realizmu. V tvorbe prevláda sociálna téma, vystupujú tu obyčajní ľudia, ktorí majú prirodzenú mravnú prevahu nad tými, ktorí sú im nadradení. Dedinské prostredie. Jozef Mak: je to príbeh človeka milióna.