Svetová a slovenská stredoveká literatúra

Svetová a slovenská stredoveká literatúra, jej ohlas v slovenskej národnej kultúre.

Veľmi silné náboženské myslenie. Spoločnosť sa delila na tri vrstvy: bohatých, poddaných a duchovných. Biblia funguje ako vzor, často sa napodobňuje. Veľa sa cituje a základná myšlienka sa iba obmieňa. Transcendentálne poňatie sveta. Zmysel všetkého na svete sa určuje vzťahom k nadpozemskému svetu a Bohu. Najčastejšou postavou je svätec, vyznačoval sa asketizmom, vierou, múdrosťou a odvahou. Štýl sa opieral o rétorickosť, ozdobnosť. Prevláda kríženie druhov. Nastupuje feudalizmus. Základom bolo náboženstvo, odrážalo sa v morálke, spoločenskom myslení, ale aj v umení. Heslom bolo modli sa a pracuj. Dôraz na náučnú a poznávaciu funkciu. Svet sa chápal ako pominuteľný a ako odraz nadpozemského. 1. Feudálna náboženská literatúra: mala výchovný charakter. Hlavným hrdinom bol svätec. Zdôrazňovala sa oddanosť Bohu. Žánre: legendy, piesne, exemplá, bájky, poviedky, mystériá, dramatické diela vznikali z náboženských obradov.
2. Feudálna svetská literatúra: Hrdinom je šľachtic, alebo rytier – výnimočná postava (idealizovaná). Žánre: hrdinský epos – vo francúzskej literatúre – Pieseň o Rolandovi – Dej sa odohráva v 8. storočí. Rytier Roland bojoval proti presile a nakoniec položil život za svojho pána. Pieseň o Nibelungoch, v nemeckej literatúre, je to veršovaný epos, hovorí o poklade Nibelungov. V ruskej literatúre sú to byliny – báje za prednášania hudby Slovo o pluku Igorovom. Hrdinský epos, hovorí o kniežati Igorovi, ktorý bojoval proti kočovným kmeňom, padol do zajatia, no podarilo sa mu utiecť. 3. Mestská svetská literatúra: bola odlišná od feudálnej. Zobrazovala každodenný život, osobné a spoločenské problémy, nevyhýbala sa ani kritike spoločnosti. Mala aj zábavnú funkciu.

Slovenská stredoveká literatúra:
V roku 863 prichádzajú na Veľkú Moravu Konštantín a Metod, aby kultúrne a jazykovo obrodili národ. Zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku a prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu. Týmto jazykom, ktorý bol zrozumiteľný ľudu, šírili náboženstvo. Literatúra z tohto obdobia sa delí na:
1. Prekladovú: bola určená pre potreby náboženských obradov a náboženského vzdelávania. Zachovala sa v odpisoch. Sú to preklady bohoslužobných kníh, omšová kniha – misál, evanjeliá, breviár – modlitebná kniha pre kňazov, spevník, žaltár.
2. Pôvodná literatúra. PROGLAS: napísal Konštantín. Bola to prvá slovanská báseň. Vyzdvihuje význam písma a vzdelania.

Je to veršovaný predhovor k evanjeliu. Moravsko-panónske legendy: delia sa na dve časti:
a) Život svätého Konštantína: autorom je Kliment. Vykresľuje tu Konštantínovu povahu, detstvo, štúdiá, jeho činnosť na Veľkej Morave. Vyzdvihuje jeho nadanie, súcit s trpiacimi, odvahu. Vznešený, rétorický štýl, uplatňujú sa dramatické dialógy, citáty z Biblie. Táto próza je umelecká a zároveň historický dokument. Autor sa pridŕža faktov a udalostí.
b) Život svätého Metoda : autorom je Gorazd. Je kratší, vecnejší, má menej legendických čŕt. Metodovej mladosti sa venuje iba stručne, ale rozoberá jeho činnosť na Veľkej Morave. Niet v nej zázračných prvkov.

Veľkomoravskú tradíciu v literatúre zachovali : Bernolák, Kollár, Hollý, Štúr, Hurban, Jége.