Dve poetiky v renesančnej a barokovej literatúre a umení. Dva literárne a umelecké pohľady na život, človeka a svet.

Humanizmus a renesancia:
Je to nové myšlienkové, spoločenské, kultúrne a umelecké hnutie. Cieľom je obrodenie človeka v duchu antických ideálov, znovuzrodenie antiky. Vzniká v Taliansku
Tento názor súvisí s:
1. Rozvoj meštiactva a rodiacej sa buržoázie.
2. Zámorské objavy
3. Rozličné vynálezy (kompas, strelné zbrane, kníhtlač)
4. Heliocentrický názor (M. Kopernik, G. Galilei)
Znaky: odmietanie hlbokej stredovekej náboženskej ideológie, obrátenie človeka k ľudskému, svetskému, pozemskému životu. Do popredia sa dostáva právo človeka na plné, prirodzené a radostné prežívanie života, láska ku kráse a prírode. Racionalizmus – rozumové chápanie a úcta k rozumu
Senzualizmus – uznávanie zmyslového poznania
Individualizmus – zdôrazňovanie významu jednotlivca
a) Humanistická literatúra: silné napodobňovanie antických diel v obsahu aj vo forme, používa sa ešte latinčina, neskôr národné jazyky. Literatúra sa obmedzuje na školské a národné knihy a vyznačuje sa zložitou poetikou.
b) Renesančná literatúra: od študovania antiky sa dostávajú autori k zobrazovaniu radostného, zmyslového, prirodzeného života. Používajú sa len národné jazyky. Literatúra má národnejší charakter a má jednoduchšiu poetiku.
Talianska literatúra: najväčší rozvoj v 14. až 16. storočí. DANTE ALIGHIERI napísal veľkú epickú báseň Božská komédia. Delí sa na tri časti: Peklo, Očistec, Raj
Peklom a Očistcom ho sprevádza Vergílius, Rajom ho sprevádza milovaná Beatrice
Vergílius je symbol pozemského poznania a vedomia, Beatrice je symbolom nadpozemskej dokonalosti. Do pekla umiestnil všetkých bohatých, dokonca aj kráľov a pápežov. Do raja umiestňuje vlastencov, ktorí statočne bojovali za pravdu.
GIOVANNI BOCCACIO – patrí k zakladateľom talianskej renesančnej prózy. Dekameron: obsahuje 100 noviel, ktoré si vyrozpráva za 10 dní 10 mladých ľudí, ktorí ušli pred morom z Florencie. Autor tu zdôrazňuje mnohé ľudské vlastnosti (kladné i záporné), všetko zobrazuje so zhovievavým úsmevom, niekedy zachádza až do satiry a irónie.