Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Humanizmus a renesancia

Dve poetiky v renesančnej a barokovej literatúre a umení. Dva literárne a umelecké pohľady na život, človeka a svet.

Humanizmus a renesancia:
Je to nové myšlienkové, spoločenské, kultúrne a umelecké hnutie. Cieľom je obrodenie človeka v duchu antických ideálov, znovuzrodenie antiky. Vzniká v Taliansku
Tento názor súvisí s:
1. Rozvoj meštiactva a rodiacej sa buržoázie.
2. Zámorské objavy
3. Rozličné vynálezy (kompas, strelné zbrane, kníhtlač)
4. Heliocentrický názor (M. Kopernik, G. Galilei)
Znaky: odmietanie hlbokej stredovekej náboženskej ideológie, obrátenie človeka k ľudskému, svetskému, pozemskému životu. Do popredia sa dostáva právo človeka na plné, prirodzené a radostné prežívanie života, láska ku kráse a prírode. Racionalizmus – rozumové chápanie a úcta k rozumu
Senzualizmus – uznávanie zmyslového poznania
Individualizmus – zdôrazňovanie významu jednotlivca
a) Humanistická literatúra: silné napodobňovanie antických diel v obsahu aj vo forme, používa sa ešte latinčina, neskôr národné jazyky. Literatúra sa obmedzuje na školské a národné knihy a vyznačuje sa zložitou poetikou.
b) Renesančná literatúra: od študovania antiky sa dostávajú autori k zobrazovaniu radostného, zmyslového, prirodzeného života. Používajú sa len národné jazyky. Literatúra má národnejší charakter a má jednoduchšiu poetiku.
Talianska literatúra: najväčší rozvoj v 14. až 16. storočí. DANTE ALIGHIERI napísal veľkú epickú báseň Božská komédia. Delí sa na tri časti: Peklo, Očistec, Raj
Peklom a Očistcom ho sprevádza Vergílius, Rajom ho sprevádza milovaná Beatrice
Vergílius je symbol pozemského poznania a vedomia, Beatrice je symbolom nadpozemskej dokonalosti. Do pekla umiestnil všetkých bohatých, dokonca aj kráľov a pápežov. Do raja umiestňuje vlastencov, ktorí statočne bojovali za pravdu.
GIOVANNI BOCCACIO – patrí k zakladateľom talianskej renesančnej prózy. Dekameron: obsahuje 100 noviel, ktoré si vyrozpráva za 10 dní 10 mladých ľudí, ktorí ušli pred morom z Florencie. Autor tu zdôrazňuje mnohé ľudské vlastnosti (kladné i záporné), všetko zobrazuje so zhovievavým úsmevom, niekedy zachádza až do satiry a irónie.

FRANCESCO PETRARCA: Sonety pre Lauru.

Španielska literatúra: k populárnym žánrom patrila komédia, jej zakladateľom bol LOPE DE VEGA, vo svojich komédiách kritizoval súčasnosť.( Učiteľ tanca )
MIGUEL DE CERVANTES SAAVEDRA: jeho vrcholné dielo je Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha: zámerom bolo zosmiešniť rytierske romány a kritika španielskej feudálnej spoločnosti. Hlavnou postavou je Don Quijote, potulný a pomätený rytier. Pomocou neho autor odkrýva obraz upadajúcej španielskej monarchie. Jeho protikladom je Sancho Panza, je to sedliak, sprevádza Don Quijota, predstaviteľ prostého ľudu, ktorý uvažuje reálne.

Anglická literatúra: najvýznamnejšou postavou bol WILLIAM SHAKESPEARE.
Jeho divadelné hry sa delia na:
a) Komédie. Hrdinovia bojujú o svoje osobné šťastie, ukazujú sa prirodzené vzťahy medzi ľuďmi. Diela: Skrotenie zlej ženy, Sen noci Svätojánskej, Benátsky kupec, Veselé panie z Windsoru, Komédia plná omylov, Mnoho kriku pre nič. b) Tragédie: Zobrazujú konflikty čistej ľudskosti, dobra s podlosťou a zlom. Diela:
Rómeo a Júlia, Hamlet, Othello, Macbeth, Kráľ Lear.
c) Historické drámy: Henrich VI., Richard III:
Rómeo a Júlia: Ide o tragédiu dvoch mladých ľudí, ktorí pochádzajú z rozvadených rodín (Montekovcov a Capuletovcov), ktoré sa nenávidia a bránia im v láske. Zmieria sa až nad zbytočnými obetami svojich detí..
Hamlet: je to tragédia. Ústredná postava je syn dánskeho kráľa, Hamlet, ktorý sa rozhodne pomstiť smrť svojho otca, ktorého zavraždil jeho vlastný brat – Claudius, aby sa zmocnil vlády a vzal si za ženu kráľovu manželku. Hamlet vykoná pomstu až po dlhom váhaní, popri vinníkoch zomierajú aj nevinní.
Slovenská literatúra: spoločenské pomery: turecké vpády, protireformačné boje, založenie Academie Istropolitana, vznik kníhtlačiarne v Prešove. V školstve sa používa latinčina, čeština sa používa ako náboženský jazyk
JAKUB JAKOBEUS: písal v latinčine. Napísal epicko-reflexívnu báseň:
Slzy, vzdychy a prosby Slovenského národa: úcta k slávnej minulosti Slovákov.
Rôzne témy: historické piesne, ľúbostná poézia, duchovná poézia
Renesančná dráma: PAVOL KYRMEZER: Komédia česká o bohatci a Lazarovi:
spracúva biblický námet. Komédia nová o vdově: biblický námet, ale je sociálne kritická. Poukazuje na nespravodlivosť, útlak, úžerníctvo, biedu, úplatkárstvo.
Rozvíja sa aj ústna ľudová slovesnosť (povesti, piesne, rozprávky).

Barok:
Vzniká v 16. – 17. storočí v Taliansku a Španielsku. Barok bol aj myšlienkový aj kultúrny prúd. Spoločenské pomery: Turecké nájazdy, sociálny útlak, tridsaťročná vojna. V týchto nepriaznivých podmienkach sa v ľuďoch prebúdza pesimizmus, zúfalstvo, beznádej, nedôvera v pozemský život. Z toho vyplýva návrat k nadpo-
zemskému životu a hodnotám. Barok sa delí na náboženský a svetský. Pozemský svet sa chápal iba ako odraz nadpozemského.

Túžba po živote a strach zo smrti.
Protiklady:
 Na jednej strane náboženský mysticizmus a na druhej strane pozemská, až naturalistická zmyslovosť.
 Pominuteľnosť, ničotnosť svetských vecí / dychtivosť po svetskej nádhere a daroch života.
 Neprirodzený pátos / prežitá vnútorná emociálnosť.
 Upevňovanie starých / uvádzanie nových literárnych žánrov.
 Priepasť medzi umelou (písanou) literatúrou a ľudovou (ústnou) slovesnosťou.
Znaky: hyperbolizácia, pompézny, patetický, knižný štýl so zložitými štylistickými a jazykovými obrazmi / prostý ľudový štýl s veľmi jednoduchým jazykom.

Talianska literatúra: TORQUATO TASSO: Oslobodený Jeruzalem: epos.
Nemecká literatúra: HANS CHRSTOFFEL VON GRIMMELSHAUSEN:
Dobrodružný Simplicius Simplicissimus.
Anglická literatúra: JOHN MILTON: Stratený raj, Raj znovu nájdený: sú to dva duchovné eposy.
Česká literatúra: JAN ÁMOS KOMENSKÝ: centrom pozornosti jeho tvorby je človek, ktorý je prameňom dobra a zla. Napísal didaktické dielo Veľká didaktika: zaoberá sa tu otázkami výchovy a vzdelávania. Presadzoval vyučovanie v materin-
skom jazyku. Orbis pictus – jazyková obrázková učebnica.
Slovenská literatúra:
Didakticko-reflexívna poézia: často sú to prebásnené príslovia, mravoučné porekadlá o rozmanitých spoločenských javoch. PETER BENICKÝ: napísal zbierku Slovenské verše. Všíma si ľudské chyby, ale aj prednosti, moralizuje , odporúča pracovitosť a ironizuje pretvárku. Kritika spoločnosti, hlavne pánov a šľachty.
HUGOLÍN GAVLOVIČ: bol príslušníkom františkánskej rehole. Napísal dielo Valaská škola mravúv stodola: je to studnica životných múdrostí a skúseností pastierov. Vedú čitateľa k cnostnému a zbožnému životu. Oslava dobra a kladných hodnôt. Skladá sa z 22 nót a každá časť sa začína pastierskym spevom o nejakom výjave zo Starého zákona. Po tomto úvode nasleduje 59 samostatných didakticko-reflexívnych básní. Cestopisná a memoárová próza: rozmach tejto prózy súvisel s tureckými vpádmi na Slovensko, s náboženským prenasledovaním. DANIEL KRMAN ml.: Cestovný denník: Dynamickým a jednoduchým štýlom zachytáva príbeh cestovania. Zaujíma sa o život obyvateľov krajín, ktorými prechádza. Zaujíma sa o zvyky, obyčaje, odev, sociálne podmienky. Oboznamuje čitateľa s dôležitými historickými udalosťami. Všíma si slovanské národy. Vedecká a popularizačná literatúra: MATEJ BEL: písal vo viacerých jazykoch. Zaoberal sa históriou, národopisom, jazykovedou, zemepisom. Svoje poznatky zhrnul do encyklopedického diela: Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku: všíma si tu niekoľko stolíc, zastáva sa obyvateľstva pred osočovateľmi. Napísal aj úvod ku gramatike Pavla Doležala – Gramatika slovensko-česká.
Literatúra chvály a obrany Slovenského národa: DANIEL SINAPIUS HORČIČKA: napísal zbierku prísloví, porekadiel, rozprávok Nový trh latinsko-slovenský: vyjadril nespokojnosť nad tými, ktorí sa odvracajú od materinského jazyka.
JÁN BALTAZÁR MAGIN: Ostne, alebo obrana: bráni tu slovenskú šľachtu, i slovenský národ. Usudzuje, že Slováci sú rovnoprávny národ v Uhorsku.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk