Tvorí súčasť kontrastu života ľudu (chalupy) a panstva (kaštiela) a zdôrazňuje ho. Súčasťou kompozíc sú i úvahy o šťastí, stave spoločnosti. Autor stojí na strane ľudu a odsudzuje príživníctvo, egoizmus, zhýralosť, záhaľku a spupnosť pánov, proti ktorým stavia čestnosť, priamosť a statočnosť prostého človeka.
Miško Čajka – čestný, priamy, statočný, smelý, bráni česť svojej ženy
Hanka – verná, hrdá – odmieta Artuša, bráni si česť, otvorene sa priznáva k činu
Villáni – bezcharakterný, záhalčivý, zhýralý, pre zábavu neváha použiť násilie.

Hájnikova žena oplýva nielen bohatosťou básnických obrazov, využívaním jazykových prostriedkov, ale aj bohatstvom veršových foriem. Autorov postoj k problematike doby je realistický.