Hoci sa vznik a rozvoj realizmu v dejinách slov. literatúry v porovnaní s viacerými európskymi literatúrami oneskoril takmer o polstoročie, znamenal výrazný vývinový pokrok. Najvýznamnejší autori sa usilovali o priame zobrazenie skutočnosti, preto dávali prednosť súčasnej tematike, pričom neobchádzali ani konflikty vo vnútri národnej spoločnosti. Čoraz viac sa témou literatúry stával slovenský ľud, jeho kultúrny a spoločenský život. Sociálna tematika v realistických literárnych dielach postupom času celkom zatlačila národnú otázku. Viacerí autori sa vyrovnávali aj s úlohou zemianstva v národnoobrannom zápase, či sú ešte zemania schopní alebo neschopní pomôcť slov. národu. Zobrazovanie zemianstva ako upadajúcej vrstvy spoločnosti bolo vďačnou témou pre J. Kalinčiaka (romantický prozaik) a S. H. Vajanského, P. O. Hviezdoslava a M. Kukučína (realisti).


Ján Kalinčiak

V humoristicky ladenej próze Reštaurácia spracoval motív predvolebných kortesačiek a zápas dvoch znepriatelených zemianskych táborov. Nejde o kompozične ucelené dielo, ale o rad obrazov. V popredí je boj o moc medzi dvoma zemianskymi rodmi (Potockí, Bešeňovskí), ktorý umocňuje ľúbostnú zápletku Štefana Levického s Aničkou, dcérou Adama Bešeňovského, že v prípade zvolenia za vicišpána dostane jeho dcéru za ženu. Štefanovi pomôže strýc Ondrej Levický a s pomocou intríg a zápletiek splní synovcove túžby. Sú tu prvky romantizmu (prísaha a jej porušenie, trest zaň, intrigy a láska), ale namiesto skutočného boja ide len o hašterenie. Autor využíva ľudovú reč, frazeológiu ako charakterizačný prostriedok. Obraz zemianstva je vykreslený veľmi kriticky a presvedčivo. Upadá hospodársky i morálne. Postupne sa mení na vrstvu neschopnú povzniesť sa nad malicherné a sebecké záujmy. Najcelistvejšie vykresleným reprezentantom zemianstva je Matiáš Bešeňovský – charakterizujú ho slová:

NEUKRADNEM, NEMÁM, NEZABIJEM, NEBUDEM MAŤ
A KDE NIET KOSTÍ, NIETO SILY.

Kalinčiak zobrazuje zemianstvo ako niečo, čo sa stalo príťažou pre ďalší vývin.



Svetozár Hurban Vajanský

Zaujala ho otázka možnosti návratu zemianstva do národného tábora, jeho úlohy v národnom živote.
Touto tématikou sa zaoberal v románovo koncipovanej novele Letiace tiene. Na osudoch zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jabloňového zachytil proces úpadku zemianstva zavinený prenikaním kapitalizmu do spoločenského a hospodárskeho života. V pomaďarčenej rodine
Jablonských sa odohrala tragédia.