Napokon práve starší básnici Hviezdoslav a Vajanský priaznivo vítali novú poetiku i myšlienky, ktoré objavovala poézia Krasku, Jesenského, Votrubu.
Pre Slovenskú literárnu modernu sa určujúcim a spájajúcim stáva životný „pocit nesúladu medzi ideálom a skutočnosťou“, ktorý sa mení na nerieši- teľný rozpor medzi osobnou túžbou a „všednosťou“ objektívnej skutočnosti.
Svoje básne uverejňovali v časopisoch Slovenské pohľady, Dennica a Živena.