Kultúrny a literárny vývoj v Európe od polovice 19. storočia po 20. roky 20. storočia

Charakteristické znaky tohto obdobia:
- prudko rastie počet prúdov, štýlov a názorov. - rýchlo napreduje veda
- veda a umenie sa stali priestorom na experimenty, ktoré viedli k prehodnoteniu dovtedajších predstáv o svete, prírode, spoločnosti i človeku ako ich výtvor
- veda a jej realistický prístup k spoločnosti odmieta nadväznosť na romantizmus.
- nastupuje realisticky orientovaná spoločnosť, ktorá sa zaujíma o vedu a jej praktické využitie, lebo sa od nej sľubuje zdroj materiálneho blahobytu
- európske myslenie sa pod tlakom politických udalostí (koloniálne vývoje) otváralo vnútrokontinentálnym podnetom a vplyvom filozofie, estetiky, psychológie sa sústredili najmä na východ – Čínu, Indiu, Japonsko, krajiny Islamu.
- začínajú sa budovať múzeá, literáti sa sústreďujú na výsledky objavov archeológie Ameriky (Trója, Pompeje, Kréta), ázijských, latinsko-amerických, afrických kultúr
- medzi významné výsledky vedeckého poznávania minulosti patrí rozlúštenie klinového písma a egyptských hieroglyfov
- po filozofii idealizmu sa vo vede presadzuje:
pozitivizmus, ktorý pestoval úctu k jazyku, k presnému pozorovaniu a
experimentovaniu.
- od polovice 19. storočia sa v západnej Európe literatúra sústreďuje na realistické zobrazovanie skutočnosti
- západo-európska literatúra rieši vzťah medzi: nízkou (masovou, populárnou, ľudovou) a vysokou literatúrou.
- do vysokej literatúry prenikli postavy z ľudu, aktuálna sociálna problematika dediny a sveta, ktorá sa zobrazuje metódou kritického(pravdivo opisuje skutočnosť a kritizuje nedostatky) realizmu
- vo vysokej literatúre sa využíva naturalizmus (zameriava sa na krutú analýzu spoločnosti, odhaľuje prostitúciu, sociálnu zvrátenosť, alkoholizmus,), ktorý presadil francúzsky spisovateľ Emil Zola
- v 90rokoch 19. storočia silnel vplyv francúzskeho symbolizmu ovplyvneného iracionalizmom a mystikou. Je to smer, ktorý vznikol ako reakcia na opisnosť naturalizmu a parnasizmu (francúzska literárna škola, ktorá v poézii odmietala službu umeniu, hlásala myšlienku o absolútnej kráse v umení, lebo je samo sebe cieľom).
- symbolizmus mal odkrývať tajomstvá uschované vo vnútri veci a sprostredkovať ich príjemcovi literárneho diela, neobyčajne rozvinul básnickú obraznosť, uviedol do lyriky formu voľného verša.
- realizmus ako hnutie vznikol vo francúzsku v polovici 19. storočia, ktorý žiadal aby umenie opustilo romantické sny a vrátilo sa ku skutočnosti.

Umenie malo zobrazovať život najnižších spoločenských vrstiev, bez prikrášľovania do tvorby priniesť všedné témy. Za predchodcu realizmu, "školu úprimnosti v umení", označujeme francúzskeho spisovateľa Honoré de Balzac, Steneval. Realizmus ako literárny smer prijali do konca 19. storočia aj iné európske národné literatúry a významne ovplyvnil literárny život na začiatku 20. storočia.
- ďalší významný literárny smer na prelome storočia najmä vo výtvarnom umení je impresionizmus - dôraz kladie na dojem, vnem, náladu. Impresionisti chceli výrazovými jednotkami umení (maliarstvo, hudba) vyjadriť osobný dojem s pozorovania predmetu a javu, zaujímavý záznam okamihu.
- na konci 19. storočia si pozornosť zasluhuje anglická, francúzska, talianska, severská i ruská literatúra. Veľký počet prúdov smerov i škôl spôsobil, že sa európska kultúra musela zamyslieť aj nad vzťahom tradície a modernizácie. Tvorba "malých" národných literatúr stúpila svojím jedinečným kultúrnym prínosom do Európskeho a napokon aj do svetového duchovného priestoru.