V tomto období vstupujú do literatúry Božena Slančíková-Timrava, Jozef Gregor-Tajovský, Ján Čajak, Ľudmila Podjavorinská. Problematika, kto bude stáť na čele národného života ustúpila u nich do úzadia, zaujímajú sa o proces rozvrstvovania slovenského národného života o vnútorný život človeka a jeho sociálnu situáciu a rozpad patriarchálnej rodiny, chcú prehlbovať sociálnu tematiku a prekonať národnú koncepciu literatúry. Celkom sa vytratil záujem o zemianstvo a idealizáciu človeka, prehĺbil sa kritický prístup ako základný príznak realistickej umeleckej metódy.
1882 – založený študentský spolok Detvan, kde pôsobilo viacero tvorivých osobností. Odmietali sentimentálno - idylickú literatúru a ideál sa hľadal v dielach pravdivo a kriticky zobrazujúcich súčasný slovenský život. Na prelome storočí sa proti jestvujúcemu spôsobu a stavu spoločenského a kultúrneho života na Slovensku postavili hlasisti – vzdelanci okolo časopisu Hlas. Útočili na martinské centrum a vyčítali mu konzervativizmus. Základ národa videli v ľude a preto zdôrazňovali drobnú každodennú prácu medzi ním a ľudom. Úsilie za lepšie hospodárenie a boj proti alkoholizmu. Podľa nich by mala literatúra mať jednoznačne výchovný kultúrno – osvetový zmysel. K hlasistickej koncepcii sa kriticky postavili predstavitelia, ktorí sa združovali okolo časopisu Dennica, Prúdy a spoločne vystúpili v Zborníku slovenskej mládeže (1909). Vznikajú diela, ktoré podávaj neprikrášlený obraz o živote najnižších ľudových vrstiev – J. G.-Tajovský. Oveľa viac autori využívajú karikatúru a satiru pri zobrazovaní života malomestských vrstiev – J. Jesenský. Objavujú sa diela s hlbokým prienikom do psychiky jednotlivca, v ktorých sa objavujú citové brány sklamaných očakávaní a nesplnených životných túžob – B. S.-Timrava. Rozpory v duši človeka vyvolané jeho sociálnym osudom nachádzame v dielach Ľ. Podjavorinskej, J. Čajaka, ale aj v prózach príslušnej literárnej moderny – I. Gall, I. Krasko. Básnická tvorba na začiatku 20. storočia priniesla i zmenu v chápaní i spôsobu písania. Ústrednou témou poézie je vnútorný citový život lyrického subjektu. Pričinením J. G.-Tajovského postúpil dopredu i vývin slovenskej dramatickej tvorby. Pozornosť spisovateľov druhej vlny sa obracala životným detailom s úsilím analyzovať skutočnosť preniknúť do vnútra človeka, podať obraz o skutočnom stave národného života a človeka.