Navonok sa správajú tak, ako sa to vyžaduje v spoločnosti, no vnútri nesúhlasia s prázdnotou ich života, z malichernými záujmami a starosťami jej príslušníkov i s egoistickou morálkou.
Veľké šťastie - stretávajú sa tu 2 svety: sedliacky a panský. Z dvoch ženských postáv zaujme svojím bezočivým správaním Joža Jakubovičová, ktorá hovorí každému do očí aj tie najnepríjemnejšie pravdy. Má to svoj pôvod v jej vnútornej bolesti z neopätovanej lásky.
Ďalšie prózy: Tak je darmo, Pozde, Nemilý...
3. Diela z protivojnovou tematikou - vyrovnáva sa v nich so skutočnosťou, čo pre náš národ priniesla 1. svetová vojna:
Hrdinovia - novela, konpozične je usporiadaná na princípe kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou ako pánmi nútené zlo, ktoré mu prináša iba utrpenie, zatiaľ prívrženci vládnucej moci sa nadchýnajú vojnou a časť v nej vyhlasujú za veľký vlastenecký čin. Na jednej strane stoja ľudové postavy a podnotár Širický, na druhej strane notár Baláň. V postave človeka, berúceho si na tvár masku vlastenectva, no v podstate zbabelca a sebca. Keď sám dostáva povolávajúci rozkaz omdlie od strachu a vybaví si u vojakov neschopnosť byť vojakom. Práve v súvislosti s ním je aj názov novely myslený ironicky. Podnotár Širický si plne uvedomuje nezmyselnosť vojny, jej protiľudový charakter. Ľud je vo vojne pasívny a ani notár Širický nedokáže svoj protivojnový postoj zmeniť na uvedomelý čin. Jeho individuálny protest sa prejavuje na vojne v tom, že chce pomôcť ranenému ruskému vojakovi, a pritom humánnom čine zahynie. Jeho smrť mala stelesňovať myšlienku zápasu ľudskosti s antihujmánnou podstatou 1. svetovej vojny. Hoci novela prestavuje dedinu ako kontrastný kolektív všíma si aj osamelého človeka v biede, utrpení ale aj vo vlastnej zlobe. Keď vypukne vojna, Anča Demáková je spokojná, pretože ona už je vdova a vojna jej nemá koho vziať. Zuza Pevková sa poteší, keď sa dozvie, že na vojne padol jej bývalý milý, ktorého jej zvábila iná.
Skon Paľa Ročku – vojnové udalosti tu tvoria len pozadie života hlavného hrdinu. Paľo si dokaličil ruku, aby nemusel odísť na vojnu, a aby Zuzku, dievča z bohatej rodiny, nevydali za iného. No láska sa pri ich chudobe čoraz vytráca. Po 5 rokoch je Paľovi žena odporná, lebo ho ženie do ustavičnej roboty a aj tak žijú v biede. Paľo vyhodí z domu aj vlastnú marku. Z veľkej lásky zostáva iba Paľov zúfalý protest proti svetskej nespravodlivosti, umocnený jeho beznádejou z vedomia blížiacej sa smrti. Paľo sa búri proti žene, matke, cirkvi i obecným poriadkom. V závere novely prichádza matka k zomierajúcemu Paľovi, ktorý sa s ňou zmieruje i s ostatnými.