Výsmešný postoj k hluchej slúžke sa u učňov postupne mení na pochopenia a súcit.
Do konca – spomína na pracovitý život svojho starého otca Štefana Grešku poukazuje na jeho ľudskosť, sebaobetavosť, statočnosť a lásku, ktorá spolu so svedomitou prácou vytvára najvyššie hodnoty v živote človeka.
V tomto období prozaickej tvorby Tajovský upútal v prvom rade ako portrétista, čiže vykreslením postavy vo vzťahu k sebe samej, k iným postavám, ako aj k spoločenským väzbám, s ktorými bola spojená. V druhom období autor viac vstupuje do spoločenskej problematiky, umelecky najúčinnejšie sú príbehy, ktoré zachytávajú tragiku, vyplývajúcu z prenajímania človeka ako pracovnej sily, čo platí o všetkých jeho „chlebových“ poviedkach: Horký chlieb, Na chlieb, Mišo, alebo sa vyznačujú dojímavým súcitom s trpiacimi, bezmocnosťou v riešení osobných problémov pri naprávaní krívd: Mamka Pôstková. Tajovského postavy sa usilujú o čistou svojho mena, o česť a dôsledne si ju bránia. Opierajú sa o mravné princípy. Voči zlu stoja bezbranné alebo takmer bezbranné, spoľahnúť sa môžu iba na svoje fyzickú a mravnú silu, z ktorých prvá je voči zlu a spoločenskej nespravodlivosti slabá a druhá pre panský svet neznamená nič, no pre postihnutého človeka je všetkým: útechou, obranou i nádejou.
Horký chlieb – opisuje ťažký život vdovy Turianky a jej troch malých detí. Kým sa bohatí páni zabávajú, ona stráži ich deti a tŕpne pritom o svoje, ktoré sú oveľa menšie a musia byť doma samy, aby marka zarobila aspoň na chlieb. V mrazivej moci ich ide párkrát pozrieť, prikryť, prechladne, ťažko ochorie a je odkázaná ležať bez pomoci na jednej posteli so svojimi deťmi.
Na chlieb – z práce prepustený robotník si pýta v Ľudovej banke pôžičku, aby mohol hladujúcim deťom kúpiť chlieb. Bankový inšpektor mu ju zamietne, lebo nemá vhodných ručiteľov. Keď ho bieda znovu doženie do banky a opäť ho odmietnu, v zúfalstve dáva najavo, že pre hlad a biedu sa zmárni. Až v tejto situácii sa členovia banky za neho zaručia a riaditeľ mu zmenku podpíše.
Mišo – je obžalobou zlých sociálnych pomerov v spoločnosti. Dej sa odohráva v období hospodárskej krízy. Opisuje tu dedinského sluhu, ktorý sa chce zachrániť pred biedou na dedine odchodom do mesta. Tu sa z neho stáva pomocník u mäsiara, neskôr robotník vo fabrike a po prepustení je žobrákom na ulici.
Mamka Pôstková – v jej postave je vykreslený obraz mnohých chudobných žien, ktorých život bol plný utrpenia, biedy a hmotného nedostatku, ale statočnosti. Najprv mala táto ženička trápenie s mužom, málo usilovným a náchylným k pitiu. Keď sa pominul, prišli ďalšie útrapy. Vyženie ju z domu vlastný syn, ktorý sa podal na otca, ide do služby k bohatému gazdovi, ktorý jej za robotu nezaplatí. Pritom si táto dobrá, ale úbohá žena nezúfa, ale ešte pomáha druhým, rovnako biednym, pomáha i svojej neveste živiť deti, v čom sa prejavuje jej dobré srdce a veľká mravná sila. Požičia si peniaze z banky aby mohla zaplatiť poslednú splátku.