Nik v slovenskej literatúre nevystihol tak prenikavo a pôsobivo obraz sociálnej biedy a morálnej sily nášho ľudu ako Tajovský v tejto poviedke.
Pre črty a poviedky J. G. Tajovského je veľmi typická umelecká skratka v charakteristike postáv i v deji. Ďalším charakteristickým znakom jeho štýlu je priame rozprávanie, významnú úlohu má dialóg. V skladbe i v slovníku zaznieva v jeho próze čistá ľudová reč, presýtená prísloviami, porekadlami a ľudovými zvratmi.
DRAMATICKÁ TVORBA:
Sociálno-politická realita z konca 19. Storočia bola vhodným predpokladom aj pre dramatické konflikty. Sociálne videnie skutočnosti je príznačné i pre divadelné hry J. G. Tajovského. Jeho najhranejšie hry sú veselohry Ženský zákon a Statky – zmätky.
Ženský zákon – štvordejstvová hra, jej konflikt je motivovaný sociálne, kde závažnú úlohu hrajú rodinné záujmy a rozdielne charaktery postáv. Autor ukázal, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy. Rodičia budúcich mladomanželov Miška Maleckého a Aničky Javorovej sa dostanú do sporu pre otázku, u koho budú bývať – ide im o pracovnú silu. Lásku Miška a Aničky rušia vonkajšie okolnosti (odchod Miška na vojnu, intrigy Dory Kalinovej - klebetnica, prospechárka, svätuškárka, pokrytecká) i vnútorné (ženská tvrdohlavosť, samoľúbosť, sebeckosť, klebety), ktoré nazval Miškov otec Jano Malecký „ženským zákonom“. Tento zákon v hre stelesňujú matky Mara Malecká (citovo exaltovaná žena, ochotná pre bohatstvo obetovať i synovo šťastie) a Zuza Javorová (statočná, sebavedomá, pevná a tvrdá žena). Autor charakterizuje postavy dialógom, využíva ľudovú, hovorovú reč. Ženské postavy sú individualizované, ich jedinečné repliky sú majstrovsky zostavené a čerpaj ú zo stredoslovenského jazykového prostredia. V závere zvíťazí zdravý rozum Jana Maleckého, predstaviteľa ľudovej múdrosti a morálky, nie sa dobrým, hlboko ľudským slovom, a keď treba aj energickým postojom povzniesť nad malichernosti a mamonárstvo dedinského prostredia a šťastne vyrieši vzťah zaľúbencov.
Statky – zmätky: najlepšia jeho hra, ide o päťdejstvovú drámu, v ktorej autor kriticky zobrazil spoločenské pomery na dolnozemskej dedine (napísal ju počas svojho pobytu v Nadlaku). Ukázal v nej, ako honba za majetkom ovláda ľudí a spôsobuje rozvrat v rodinách a zmätok v dušiach. Majetok opantal myslenie a konanie skupáňa, bohatého gazdu Ondreja Palčíka a jeho ženy Mary. Svoje majetkové problémy chcú riešiť za pomoci spríbuznených rodín Ľavkovcov a Kamenskovcov.