Predvojnové umelecké avantgardy

Začiatkom 20. storočia symbolizmu postupne strácal vedúce postavenie a úlohu zjednocujúceho činiteľa mladých pokolení. Moderné smery menili svoju podobu. Takto sa vyčlenila z moderných smerov avantgarda. Termín avantgarda (fran. ľ avant garde - predvoj) pomenúva jednu z etáp moderného umenia 20. storočia. Za východisko avantgardného umenia sa pokladá roztržka umelcov so spoločenskými a estetickými hodnotami na konci 19. storočia. Vzdor umelcov voči spoločnosti sa uskutočňoval buď ako gesto osamelosti a jej odmietanie, alebo ako skutočná revolta (vzbura), no už nie osamelých jednotlivcov, ale ako organizované vystúpenie názorovo jednotných tvorcov umenia. Avantgardu teda charakterizuje aj kolektivizmus a programotvorné úsilie (jednotlivé prúdy zostavujú svoje umelecké manifesty, programy). Začiatky avantgardy sa kladú pred vypuknutie prvej svetovej vojny. Pod termínom avantgardy rozumieme teda širokú škálu ideovo-estetických programov, ktoré v umení prvých troch desaťročí 20. storočia pôsobili takmer súčasne. Pritom všetky sa začínali tým, že ohlasovali cez svoje programy odmietavý postoj k meštiackej spoločnosti a k jej hodnotám. K najvýraznejším avantgardným umeleckým smerom patrili:
Futurizmus – jeho zásady sformoval Filippo Tommaso Marinetti. Futuristi ospevovali všetky vymoženosti modernej techniky a civilizácie. Nadchýnali sa dobovými vedeckými objavmi, chceli tvoriť umenie, ktoré by zobrazovalo ruch a tempo rodiaceho sa "priemyselného sveta". Marinetti odôvodnil hlavné znaky futuristickej poetiky v práci Oslobodené slová a v Manifeste svetového futurizmu. Odmietol normy a konvencie, proklamoval dynamickosť, oslavu modernej doby, oslobodenie od tradície, glorifikáciu vojny, národnú orientáciu, oslobodené slová, zrušenie interpunkcie, prednosť dával podstatným a prídavným menám a slovesám v neurčitku. Po 1. svetovej vojne sa stal stúpencom fašizmu.
Kubizmus (lat. cubus = kocka) – je umelecký smer, ktorý vznikol na začiatku 20. storočia vo Francúzsku. Založili ho výtvarníci P. Picasso a G. Braque. usilovali sa odkryť charakteristické črty človeka a predmetu na základe geometrického stvárňovania umeleckej predstavy. Básnici využívali voľné asociácie predstáv, bez logickej nadväznosti, pomocou typografickej úpravy básní – takto vznikol typ básne kaligram – autorom prvých básní tohoto typu bol G. Apollianaire.
Kubofuturizmus (lat. cubus = kocka, futurus = budúci) predstavuje spojenie statických a dynamických prvkov.

Vrátil poézii emocionálnosť, predvídavosť, zmyslovosť a dal základy pre voľný verš. Najvýraznejšie sa prejavil v tvorbe G. Apollinaira, ktorý vytvoril báseň – pásmo. Využíval nové témy a hovorový jazyk. Rozšíril sa najmä v Rusku – V. Majakovskij, V. Chlebnikov
Konštruktivizmus (lat. constructio – zostavenie, zostrojenie) je spojený s rozvojom techniky a racionálnym plánovaním. Vznikol v Rusku, v literatúre dôraz kladie na subjekt, konštrukciu (formu) a štruktúru literárneho diela, úsporné a logické vyjadrovanie. Reprezentovali ho E. Bagrickij a V. Ibnerová. Expresionizmus (lat. expressus = výrazný, názorný) vznikol v Nemecku na začiatku 20. storočia. Najprv sa rozvinul vo výtvarnom umení vo Francúzsku – Paul Gauguin, do popredia staval vnútorné zážitky umeleckého tvorcu alebo zobrazovaných postáv. Zveličuje záporné javy a chce zmeniť svet pomocou lásky. Zaoberá sa psychológiou jednotlivca, využíva kontrasty, prechádza ku karikatúre a deformácii. Viacerí jeho stúpenci odmietali imperialistickú svetovú vojnu. V próze a dráme prevažuje lyrika (B. Brecht, E. M. Remarque, u nás napr. I. Horváth, J. C. Hronský)
Dadaizmus (fran. dada = hračka) vznikol vo Švajčiarsku. Dadaisti sa búrili proti dobe a neskôr proti vojne, vracali sa k detskému veku, chceli zachytiť jeho bezstarostnosť a hravosť ako protiklad k utrpeniu ľudstva v 1. svetovej vojne. Ich poézia sa vyznačuje deštrukciou (rozklad, zničenie) jazyka, ktorý dopĺňali zmesou zvukov, novotvarmi, často nezrozumiteľnými výrazmi. Jeho predstavitelia tvrdili, že poézia tak ako život sa dá nahradiť karnevalom bez konca, totálnou anarchiou. K zakladateľom patrí básnik Tristan Tzara, na začiatku svojej tvorby k dadaistom patrili aj A. Brenton a P. Soupault (supol)
Imaginizmus - prenikol do európskej avantgardy zo zámoria, zdôrazňoval prirodzený výraz a vedecký jazyk pri využívaní obrazotvornosti v umeleckom diele.
Akméizmus (gréc. akmé = vrchol) rozšíril sa v ruskej poézii (A. Achmatovová). Autori verne zobrazovali reálny svet a vrchol chceli dosiahnuť tým, že nazývali veci pravými menami. Konkrétnu realitu vyjadrovali jasným jazykom.
Po 1. svetovej vojne vznikli ďalšie moderné smery: surrealizmus, unanimizmus, poetizmus, nadrealizmus, naturizmus, vitalizmus….