Začiatkom 20. storočia symbolizmu postupne strácal vedúce postavenie a úlohu zjednocujúceho činiteľa mladých pokolení. Moderné smery menili svoju podobu. Takto sa vyčlenila z moderných smerov avantgarda. Termín avantgarda (fran. ľ avant garde - predvoj) pomenúva jednu z etáp moderného umenia 20. storočia. Za východisko avantgardného umenia sa pokladá roztržka umelcov so spoločenskými a estetickými hodnotami na konci 19. storočia. Vzdor umelcov voči spoločnosti sa uskutočňoval buď ako gesto osamelosti a jej odmietanie, alebo ako skutočná revolta (vzbura), no už nie osamelých jednotlivcov, ale ako organizované vystúpenie názorovo jednotných tvorcov umenia. Avantgardu teda charakterizuje aj kolektivizmus a programotvorné úsilie (jednotlivé prúdy zostavujú svoje umelecké manifesty, programy). Začiatky avantgardy sa kladú pred vypuknutie prvej svetovej vojny. Pod termínom avantgardy rozumieme teda širokú škálu ideovo-estetických programov, ktoré v umení prvých troch desaťročí 20. storočia pôsobili takmer súčasne. Pritom všetky sa začínali tým, že ohlasovali cez svoje programy odmietavý postoj k meštiackej spoločnosti a k jej hodnotám. K najvýraznejším avantgardným umeleckým smerom patrili:
Futurizmus – jeho zásady sformoval Filippo Tommaso Marinetti. Futuristi ospevovali všetky vymoženosti modernej techniky a civilizácie. Nadchýnali sa dobovými vedeckými objavmi, chceli tvoriť umenie, ktoré by zobrazovalo ruch a tempo rodiaceho sa "priemyselného sveta". Marinetti odôvodnil hlavné znaky futuristickej poetiky v práci Oslobodené slová a v Manifeste svetového futurizmu. Odmietol normy a konvencie, proklamoval dynamickosť, oslavu modernej doby, oslobodenie od tradície, glorifikáciu vojny, národnú orientáciu, oslobodené slová, zrušenie interpunkcie, prednosť dával podstatným a prídavným menám a slovesám v neurčitku. Po 1. svetovej vojne sa stal stúpencom fašizmu.
Kubizmus (lat. cubus = kocka) – je umelecký smer, ktorý vznikol na začiatku 20. storočia vo Francúzsku. Založili ho výtvarníci P. Picasso a G. Braque. usilovali sa odkryť charakteristické črty človeka a predmetu na základe geometrického stvárňovania umeleckej predstavy. Básnici využívali voľné asociácie predstáv, bez logickej nadväznosti, pomocou typografickej úpravy básní – takto vznikol typ básne kaligram – autorom prvých básní tohoto typu bol G. Apollianaire.
Kubofuturizmus (lat. cubus = kocka, futurus = budúci) predstavuje spojenie statických a dynamických prvkov.