Vplyv staroslovienskej literatúry na národný vývin

Staroslovienska literatúra (Veľkomoravské obdobie) 800 – 1000:

Veľkú Moravu zjednotil Mojmír, pred jej zjednotením tam bolo Moravské a Nitrianske kniežatstvo (Pribina).
Začiatky slovenskej literatúry súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili franskí, grécki a talianski kňazi. Liturgickým jazykom bola latinčina. Tým, že v šírení kresťanstva mali prevahu franskí kňazi, rozširoval sa aj politický vplyv Východofranskej ríše na naše územie. Preto sa knieža Rastislav v roku 862 obrátil na byzantského cisára Michala III. so žiadosťou o vierozvestov, ktorí by šírili kresťanstvo v jazyku blízkom našim predkom. Michal III. v roku 863 posila bratov Konštantína a Metoda. Pochádzali z okolia mesta Solún. Pred príchodom na Veľkú Moravu zostavili z gréckych písmen malej abecedy prvé slovanské písmo – hlaholiku a prvý spisovný jazyk – staroslovienčinu. Po príchode do Veľkej Moravy šírili kresťanstvo v staroslovienčine, preto ich franskí kňazi obvinili z bohorúhačstva. V roku 867 sa obaja vypravili do Ríma a pred pápežom Hadriánom II. obhájili staroslovienčinu (zo solúnskeho nárečia).
Konštantín však chorľavie, vstupuje do gréckeho kláštora, prijíma meno Cyril a onedlho zomiera. Metod sa vracia na Veľkú Moravu, kde vládne Svätopluk, ktorý chce zveľadiť a rozšíriť krajinu, podporuje frankov. Tí neskôr Metoda uväznili, prepustili ho až na zákrok pápeža Jána VIII. Po Metodovej smrti (885) pápež Štefan V. zakázal slovienske bohoslužby. Väčšina slovienskych kňazov musela opustiť Veľkú Moravu. Odišli najmä do Bulharska, Čiech, Chorvátska, Poľska, kde zostavili nové písmo – cyriliku (z veľkých písmen gréckej abecedy)

Význam Konštantína a Metoda:
– v šírení kresťanstva, organizujú cirkev
– v šírení kultúry
– rozvoj školstva – založili prvé slovanské učilište v Nitre
– rozvoj literatúry

Tvorba Konštantína a Metoda:
Staroslovienska prekladová a pôvodná literatúra bola určená predovšetkým na liturgické potreba a náboženské vzdelávanie. Zachovali sa iba v opisoch z 10. – 11. storočia najmä v Kyjevských listoch. a) prekladová (vznikla na území Veľkej Moravy):
― misál (omšová kniha)
― evanjeliá (Nový zákon)
― breviár (modlitebná kniha pre kňazov)
― žaltár (zbierka žalmov)
― spevník
― súdny zákonník pre svetských ľudí
b) pôvodná (vznikla na veľkomoravskom a bulharskom území):
― Proglas – Konštantín, prvá slovanská báseň – predhovor k preloženému evanjeliu.

Oslavujú a vyzdvihujú v ňom staroslovienčinu ako základ knižnej vzdelanosti a obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický život.
― Napomenutie k vladárom - Metod

Z Konštantínových a Metodových žiakov boli najznámejší KLIMENT a GORAZD,(NAOM), ktorí vytvorili významné literárne diela:
– Kliment: Pochvala Cyrilovi filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život svätého Konštantína
– Gorazd: Život svätého Metoda
MORAVSKO-PANÓNSKE LEGENDY

ŽIVOT SVÄTÉHO KONŠTANTÍNA – je obšírnejší, náučnejší, filozofickejší a štylisticky komplikovanejší. Opisuje jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacim. Autor nezobrazuje len náboženské a jazykové problémy, ale všíma si aj spoločenskú situáciu vo Veľkomoravskej ríši. Legenda je napísaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom. Obsahuje rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, dramatické dialógy, biblické citáty a podobenstvá.

ŽIVOT SVÄTÉHO METODA – je krajší, epickejší, vernejší, menej legendový. Metodovej mladosti sa venuje len veľmi stručne, podrobnejšie sa zaoberá jeho činnosťou vo Veľkomoravskej ríši, opisuje najmä jeho zápas s franskými kňazmi. Vykresľuje politické pomery a zmýšľanie veľkomoravskej spoločnosti. Legenda obsahuje aj historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa. Štýl je jednoduchší, i keď obsahuje mnohé básnické prostriedky. Staroslovienska vzdelanosť a literatúra nezanikli celkom ani po odchode Metodových žiakov z Veľkej Moravy. Z ich základov vyrastali slovanské národné literatúry v krajinách, kam sa uchýlili. Z ďalších literárnych pamiatok je významná anonymná biografická próza Život Naumov. JÁN HOLLÝ (KLASICIZMUS):
– epos Svätopluk

ĽUDOVÍT ŠTÚR:
– epos Svätoboj

JOZEF MILOSLAV HURBAN:
– prózy Svatba krále Velkomoravského, Svatoplukovci

PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV:
– epické básne Pribina, Rastislav, Ľútosť Svätoplukova.