Napätie v ľúbostnom vzťahu medzi mladým statkárom Dubčićom a Mateho dcérou Katicou odzrkadľuje existujúce sociálne rozpory spoločnosti. Hlavným hrdinom románu je hrdý, sebavedomý težak (sedliak) Mate Berac. Je to silný jedinec s pozitívnymi vlastnosťami, predstaviteľ sedliackej patriarchálnosti, tradície. Najmladšia Beracova dcéra sa najviac vzdiali od jeho životných predstáv a názorov a stavia sa k nim kriticky. Láska Nika a Katice má v románe svoj začiatok, vyvrcholenie i rozplývanie, keď u Katice po prvotnej vypočítavosti vzrastá láska k Nikovi, u Nika dochádza k odcudzeniu v dôsledku rozumovej úvahy, skepsy. Predstaviteľkou statkárstva je šora Anzula Dubčićová. Autor ju obdaril kladnými vlastnosťami, múdrosťou rozvážnosťou a pracovitosťou. Predstaviteľom podnikateľskej sféry je obchodník Zandome. Jeho životným cieľom je jedine zisk a bohatstvo. Autor v románe využíva všetky tri zobrazovacie postupy: epický, lyrický i dramatický. Lyrický postup uplatňuje pri zobrazovaní pocitov hrdinov, pri opisoch a úvahách, dramatický pri priamych rozhovoroch medzi postavami. Cez ľúbostný príbeh odhaľuje autor rozpad rodového patriarchálneho života sedliactva, stelesneného Matejom Beracom a jeho rodinou a splývanie statkárstva s buržoáziou (Zandome).
Kompozične tvorí román 4 časti:
a) Vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou
b) Katicino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha priblížiť sa k sedliactvu
c) Nikov rozchod s Katicou a úsilie šory Anzuly a Zandomeho o jeho urýchlenie
d) Smrť Mateho Beraca ako symbolický epilóg románu
Základným ideovo-kompozičným prvkom románu je nepreklenuteľnosť spoločenských tried, kontrast života a smrti, rozumu a citu. Záver románu predstavuje obraz zomierajúceho Mateho Beraca. Pri smrteľnej posteli sa zhromaždila celá rodina a známi. Tu Katica sľubuje otcovi, že sa vydá za sedliackeho mládenca Paška Bolica. Šora Anzula je spokojná, lebo syn Niko dáva prednosť panskému dievčaťu Dorici Zorkovičovej. Konflikt románu autor už nerieši harmonicky.
Cestopisné črty: V Dalmácii a na Čiernej Hore, Rijeka - Rohič - Záhreb, Prechádzka po Patagónii, Dojmy z Francúzska
4. Tvorba po r. 1918 - román Mať volá - opisuje život chorvátskych vysťahovalcov v čílskom meste Punta Arenas. Zamýšľa sa nad príčinami vysťahovalectva, nad zmyslom peňazí, pričom k lepším časom spája s mravnou odrodou ľudských vzťahov.