ŽIVOT:
- vlastným menom Matej Bencúr
- narodil sa v Jaseňovej na Orave
- štúdiá: ľudová škola v Jaseňovej, gymnázium v Revúcej v Martine a v B. Bystrici, učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom
- učiteľ v Jasenovej
- pod tlakom maďarizácie odchádza študovať medicínu do Prahy
- krátky čas pôsobí ako lekár v Prahe, od roku 1893 je lekárom v obci Selce na ostrove Brač v Dalmácii, tu sa oženil s Pericou Didoličovou
- v roku 1907 odchádza na 7 rokov s chorvátskymi vysťahovalcami do Južnej Ameriky do Punta Arenas v Chile
- po 1. svetovej vojne po vzniku ČSR krátky čas žil na Slovensku, potom striedavo vo viacerých chorvátskych mestách
- r. 1928 ochorel na zápal pľúc a v nemocnici v Pakraci zomrel, pochovali ho v Záhrebe, no v tom istom roku jeho telesné pozostatky previezli na Slovensko a slávnostne ho pochovali na Národnom cintoríne v Martine
LITERÁRNA TVORBA:
Je rozsiahla, predstavuje najzávažnejšie hodnoty slovenskej prózy, prevažujú dedinské, menej študentské alebo pražské motívy, veľa námetov čerpá z Dalmácie i zo života chorvátskych vysťahovalcov v Južnej Amerike. Po r. 1918 sa venoval i historickým témam. Aj po žánrovej stránke je jeho dielo bohaté - písal črty, poviedky, novely, spoločenský román, historické romány, cestopisné črty, divadelné hry, literárno-kritické články a fejtóny. Jeho tvorbu delíme podľa miesta pobytu:
1. Práce zo Slovenska - počas učiteľovania v Jaseňovej píše krátke prózy z ľudového prostredia. Dôraz kladie na psychologickú a charakterovú kresbu postáv, na humorné ladenie s využitím slovnej a situačnej komiky: Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Na Ondreja, Hony, Dedinský jarmok, Na jarmok… Rysavá jalovica - je to obrázok zo života dvoch susedov, krpčiara Adama Krta a jeho kmotra Adama Trnku. Dej sa sústreďuje na kúpu a stratu rysavej jalovice. Humorné situáciu vyplávajú z komického hrdinu. Smiešny je už vonkajším výzorom - je malý, pokrivkáva a zhoda mena s krtom nie je náhodná. Adam je dobrák, ale pritom slaboch a priateľ alkoholu. Strach pred ženou Evou - jazyčnicou a jeho túžba po pití je zdrojom mnohých humorných scén. Ďaleká píla "na krajsvete, pri samučičkej Tramtárii" je predzvesťou nového života líšiaceho sa od pokojného a harmonického dedinského života spestreného len jarmokmi a oldomášmi.