umelci hľadali istotu, obracali sa do večnosti k nadosobným a nadpozemským hodnotám. Barok sa vyznačoval deformujúcou dekoratívnosťou (ozdobnosťou), pompéznosťou (nádherou) a patetickosťou (nadnesenosťou), čím chcel ohúriť človeka a zapôsobiť na jeho zmysly. Barokové protiklady sa odzrkadlili aj v štylistike literárneho baroka, ktorá takisto vytvorila pompézny knižný štýl, najmä básnický, so zložitými trópmi a figúrami. Antitéza a hyperbola patrili k najobľúbenejším trópom.
Barok sa rozdelil na náboženský a svetský – vyznačoval sa protikladmi. K najvýznamnejším patrili:
1. mysticizmus – viera v splynutie s nadzmyslovým svetom, túžba po večnom živote
2. pominuteľnosť svetských vecí – dychtivosť po svetskej nádhere
3. neprirodzený pátos (vzrušenie, oduševnenie) – vnútorná emocionálnosť
4. priepasť medzi umelou literatúrou a ľudovou slovesnosťou, ale aj postupné utváranie tvorivého vzťahu medzi nimi

Svetský barok: - ľudový
- meštiacky
- šľachtický
Náboženský barok: - protestantský
- katolícky

HLAVNÍ PREDSTAVITELIA:
DANTE ALIGHIERI: jeho najvýznamnejšie dielo je Božská komédia – rozsiahla epická báseň, skladá sa zo sto spevov a zobrazuje základné problémy stredovekého človeka, má tri časti – Peklo, Očistec, Raj. V Pekle ho sprevádza básnik Vergílius (symbol pozemského poznania). Tu trpia hriešnici pre svoje vášne a zločiny. Prechádzajú do Očistca, ktorý je prechodom k radosti neba. Rajom ho sprevádza jeho milá Beatrice, ktorú chcel autor svojou básňou osláviť. Skladba má niekoľko významov. Danteho duša predstavuje celé ľudstvo, Vergílius rozum a Beatrice náboženstvo, nadpozemskú dokonalosť. Autor sa predstavuje ako hrdý vlastenec a vášnivý bojovník za právo a spravodlivosť.
FRANCESCO PETRARCA: bol vzorom pre európsku lyriku. Jeho básnická zbierka Spevník obsahuje 366 básní, najmä sonetov, v ktorých ospevuje svoju milú Lauru. Do ľúbostných veršov autor vkladá melanchóliu, smútok a únavu zo života.
GIOVANNI BOCCACCIO: Zbierka Dekameron obsahuje 100 krátkych poviedok. Sú to príbehy, ktoré si rozprávali desiati mladí ľudia počas desiatich dní na florentskom vidieku, kde nachádzali únik pred morovou epidémiou. Postavy sú z rôznych spoločenských vrstiev (šľachtici, mnísi, mešťania), pri ich zobrazení autor používa iróniu a satiru. Rozprávania sú veselé, vyjadrujú radosť zo života. Autor kritizuje pokrytcov, hlúposť a do popredia stavia lásku k žene. Jednotlivé rozprávania sa končia ponaučením.
WILLIAM SHAKESPEARE dosiahol v anglickej humanistickej a renesančnej literatúre najvýznamnejšie úspechy.