referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zora
Sobota, 22. januára 2022
Humanizmus, renesancia a barok vo svetovej literatúre
Dátum pridania: 04.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Eset
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 314
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 8m 50s
Pomalé čítanie: 13m 15s
 
RENESANCIA A HUMANIZMUS (13. – 16. storočie)
S rozvojom vedy, techniky a priemyslu sa šírilo aj nové myšlienkové a umelecké hnutie humanizmus (z lat. humanus - ľudský) a renesancia (z franc. renaissance – obroda, znovuzrodenie). Cieľom tohoto hnutia bolo obrodenie človeka podľa vzoru antických ideálov a obrodenie samotných antických hodnôt. Typické bolo vyzdvihovanie práva človeka na prirodzené, šťastné prežívanie života, láska k prírode, racionalizmus (úcta k rozumu), senzualizmus (zmyslové poznanie) a individualizmus (zdôrazňovanie jednotlivca). toto obdobie sa vyznačovalo významnými geografickými objavmi nových krajín a kontinentov (Ameriky), vedeckými objavmi, vynálezom kompasu, strelných zbraní a najmä kníhtlače. Rozvíjal sa priemysel a s ním aj nová trieda meštianstvo (buržoázia), ktorá sa vymaňovala z feudálnych pút najskôr v Taliansku a postupne i v celej Európe.
Humanistická a renesančná ideológia sa od záhrobného nadpozemského života obracala k svetskému životu. Humanizmus pokladáme za začiatok renesancie. Humanisti spočiatku študovali a vydávali diela gréckych a rímskych autorov a neskoršie ich aj napodobňovali. Spočiatku používali latinský jazyk, neskôr aj národné jazyky. Venovali sa hlavne vedeckej a príležitostnej problematike, čím sa ich pôsobenie obmedzilo na určené a školské kruhy.
Literárna renesancia sa od štúdia a napodobňovania antických diel časom dostávala k zobrazovaniu radostného, prirodzeného vzťahu človeka k pozemskému životu. Používali sa iba národné jazyky a štylizovalo sa jednoduchšie.

BAROK (16. – 18. storočie)
Nové myšlienkové a umelecké hnutie, ktoré sa rozvíja v druhej polovici 16. storočia v Španielsku a Taliansku. Renesančná jednostrannosť v presvedčení, že človek ovládne svojím rozumom umenie, prírodné vedy, spoločenské zákony, ba i náboženstvo, vrhala človeka do kritického štádia životnej krízy, ktorú musel barok riešiť. V tomto období osud Európy závisel od súperenia niekoľkých panovníckych rodov, ohrozovala ho turecká expanzia, živelné pohromy, krutosti tridsaťročnej vojny, náboženské boje medzi katolíkmi a protestantmi. V nepriaznivých životných podmienkach sa začala rodiť beznádejnosť a pesimizmus, renesančná dôvera v ľudské činy a pozemské hodnoty sa znova strácala. Platnosť nadobúdalo presvedčenie o vanitas vanitatum (márnosť nad márnosť) všetkého pominuteľného. Nanovo vzrástlo uvedomenie si dôležitosti kresťanskej viery.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.