Úlohou literárnej kritiky bolo rozlíšenie pravdivých hodnôt od zdanlivých, strážiť pôvodnosť tvorby, porovnávať národný literárny vývin s vývinom v ostatných zahraničných literatúrach atď.

Andrej Mráz (1904 – 1964) – v literárnej kritike sa zameriaval na novú slovenskú prózu od Jilemnického až po naturistov. Napísal prácu Povojnový slovenský román a celý rad literárnohistorických monografií – Svetozár Hurban-Vajanský, Jozef Škultéty, Literárne dielo T. Vansovej.

Milan Pišút (1908 – 1984) – venoval sa najmä poézii. Jeho prvou významnou prácou bola štúdia Slovenská lyrika po Kraskovi, po nej nasledovali analýzy a interpretácie poézie štúrovského obdobia: Počiatky básnickej školy Štúrovej, Romantický čin v literatúre, Básnik Janko Kráľ a jeho Dráma sveta, Romantizmus v slovenskej literatúre. Jeho literárnokritickú činnosť reprezentuje výber Hodnoty a čas.

Michal Považan (1913 – 1952) – bol kritikom nadrealistov: Nadrealizmus v slovenskej poézii, Vývinové zaradenie nadrealistickej poézie, Poézia Kráľova a nadrealizmus

Mikuláš Bakoš (1914 – 1972) – podporoval nadrealistické hnutie, viac sa však sústredil na literárnu teóriu: Vývin slovenského verša od školy Štúrovej

Ján Elen Bor (1907 – 1991) – vydal dve knihy o problémoch súčasnej literatúry: Rozličnosti, Poézia povojnového Slovenska, napísal monografiu Lyrický novelista Tido J. Gašpar a v emigrácii v Argentíne ďalšie diela Rudolf Dilong, básnik stratenej slobody, Poézia Eugena Vesnina

Vladimír Clementis (1902 – 1952) – v centre jeho pozornosti bola tvorba štúrovského pokolenia. V štúdiách historicko-spoločenskej povahy sa usiloval aj o konfrontáciu domácej kultúry so svetovou: Usmerňované Slovensko, „Panslavizmus“ kedysi a teraz, Slováci a Slovensko

LITERATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Obdobie slovenskej autonómie (6. 10. 1938 – 14. 3. 1939) znamenalo síce politický prelom, ale neznamenalo narušenie kultúrneho a literárneho procesu. Autonómiou sa riešila vnútorná česko-slovenská otázka. S autonómiou súhlasila väčšina slovenských intelektuálov, no odlúčenie Slovenska od Čiech najviac presadzovalo radikálne krídlo ľudovej strany.
Hoci kultúru národa reprezentuje predovšetkým duchovná kvalita tlačeného slova, predsa istý obraz o kultúre a literatúre Slovenskej republiky poskytuje bilančná výstava pod názvom Slovenská duchovná tvorba 1939-1944. Výsledok bilancie je 32 927 knižných jednotiek rozličného žánru, ktoré vychádzali v nakladateľstvách: v Spolku sv.