Vojtecha, v Matici slovenskej, Tranosciu, v nakladateľstve Urbánek, Gardelán a Posol Božského Srdca Ježišovho, Čas, Horáček, Trávničkovo, Kompas, Elán, Obroda…
Vedeckú literatúru vydávala Slovenská akadémia vied a umení. Vedeckú a odbornú literatúru vydávali aj Filozofická, Právnická a Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity, Právnická jednota…
Súhrnne vychádzalo 221 časopisov a novín. Medzi mesačníky patrili aj literárne časopisy: Elán, Tvorba, Kultúra, Obroda, Slovenské pohľady, Živena…

POÉZIA
Spoločenská situácia – búrlivé udalosti jesene roku 1938 – zasiahla hlboko a plodne do slovenského umeleckého života. – v Slovenských pohľadoch publikuje Jesenský báseň Tyran – obraz národa bez voľnosti, invalida. Báseň Návrh bola reakciou na Mníchov a predzvesťou Viedenskej arbitráže. Beniakova Jesenná lamentácia je štylizovaná do tichej elégie. Lukáč v básni Belvedere 2. 11. 1938 Viedeň charakterizuje situáciu na Slovensku. V Novomeského básňach uverejňovaných v Eláne na jeseň roku 1938 rezonuje spoločenské napätie
– výber básní z roku „úzkosti a vzopätia“ vyšiel v zborníku Pred ohnivým drakom. Druhá verzia zborníka vyšla roku 1939. Zostavovateľ E. B. Lukáč vybral preň názov z Kuzmányho piesne Kto za pravdu horí. Atmosféru smútku a bolesti vytvárajú obrazy vlasti, potupeného slovanského bratstva, potupenej slobody. V zborníku sú zjavné dva základné autorské postoje k dejinným udalostiam: chápanie dejinných procesov a vnímanie osudu len vlastného národa
– roku 1938 sa manifestom Áno a Nie prvýkrát ako skupina ohlasujú slovenskí surrealisti, vyjadrujúci svoj súhlas s pokrokom a nesúhlas s fašizmom. Koncom februára 1939, čiže tesne pred vyhlásením Slovenskej republiky, sa konal Večer nadrealistickej poézie, ktorý sa stal hromadným manifestom slovenských umelcov proti fašizmu, rozvinul a podčiarkol krédo manifestu Áno a Nie z roku 1938. Roku 1939 vychádza Novomeského zbierka Svätý za dedinou. Autor si v básni Nohami hore uvedomuje rozvrat ustálenej hierarchie hodnôt. V závere básne To strašlivé sú pocity samoty, chaosu, neistoty, obrazy neúplnosti, roztrieštenosti, čiastočnosti. Svoj postoj k rozbitiu ČSR stihne ešte pred výmenou šéfredaktorov v Slovenských pohľadoch vysloviť J. Jesenský básňou Vazal, ktorá bola jeho posledným verejným prejavom. V básnickej zbierke J. Kostru Moja rodná prevláda jeho vzťah k rodnej zemi, realizuje sa cez farbu a zvukom nasýtené obrazy vlasti ako milenky, ako matky. Pokus o radikálne usmernenie slovenskej kultúry a literatúry, mienený ako radikálna „prevýchova národa“ po salzburských poradách nemohol byť v slovenských podmienkach úspešný
– Elán sa stáva presadzovateľom demokracie umenia.