Jednotlivé čísla Elánu sú komponované so skrytým, ale zrejmým zámerom proti usmerňovaniu slovenského umenia. Novomeského báseň Pašovanou ceruzkou uverejnil Smrek koncom roka 1940 na prvej strane Elánu a stala sa jedným z usvedčujúcich dôkazov nátlaku režimu na slovenskú kultúru. Smrek uverejňuje Poničanovu rapsodickú skladbu Divný Janko, v ktorej dominuje heslo Veľkej francúzskej revolúcie Rovnosť, bratstvo, sloboda! Báseň je priamou výzvou k boju za slobodu. Ďalej uverejňuje Prológ z Rázusovho Promethea a torzo Goetheho básne Prometheus ako výraz vzbury, odporu proti „Olympu“, uverejňuje recenzie hier s jánošíkovskou tematikou
– po napadnutí Sovietskeho zväzu sa v Eláne objavuje motív všeslovanskej vzájomnosti. U Lukáča motív zmrzačenej lupy – symbolu slovanstva. V závere básne sa Lukáč zmieruje a z „vlčej doby“ nachádza východisko v nasledovaní Evanjelia.
– apokalyptické motívy smrti, umierania, zničenia a zániku pokračujú u nadrealistov a šíria sa z ich poézie. Svedčia o intenzívne prežívanom čase vojnovej katastrofy. O slovenský nadrealizmus sa videli spory počas celého obdobia druhej svetovej vojny. Napriek tomu vychádzali zborníky a básnické zbierky. V septembri 1944 sa v Národných novinách ozval J. Barč-Ivan anonymných článkom Mal by sa ozvať básnik. Bola to výzva k básnikom, aby nemlčali v tejto chvíli, ak sú srdcom národa, keby aj krvou mali písať svoj verš. – motív matky, ktorý v rôznych obmenách bol jedným zo základných motívov poézie minulých rokov, sa v povstaleckej tvorbe prezentuje v dojímavo prvotnej zážitkovej podobe. Matka tu nie je symbolom, je sama sebou, útočište a zároveň zdroj výčitiek preto, že syn smrťou spôsobuje bolesť. Okrem skupiny nadrealistov, zaštítených programovými vyhláseniami a spoločnými vystúpeniami v štyroch zborníkoch, pôsobila ideovo jednotne skupina básnikov katolíckej modernej tvorby. Ostatní básnici vystupovali ako samostatné básnické individuality.

PRÓZA
Vývinový proces slovenskej prózy nepretržite pokračoval aj v období Slovenskej republiky. – v období druhej svetovej vojny sa výrazne stabilizuje próza slovenského naturizmu. J. C. Hronský vydáva román Pisár Gráč a Na Bukvovom dvore. Vychádzajú reedície románu Jozef Mak a osem zväzkov zobraných spisov autora.
– osobitným typom prózy debutujú roku 1942 dvaja „básnici sujetu“ J. Červeň v Modrej katedrále a D. Tatarka v zbierke noviel V úzkosti hľadania. Obe knihy znamenajú v slovenskej literatúre ojedinelý typ analyticko-psychologickej imaginatívnej prózy. Roku 1943 D.