Po roku 1918 zaznamenala vzostup, hoci nie taký dynamický ako poézia a próza. Vyplýva to azda aj z toho, že na Slovensku boli spočiatku profesiálne divadlá. Významným činom bolo založenie Slovenského národného divadla v Bratislave v roku 1919, Východoslovenského národného divadla v Košiciach v rokoch 1924-1930 a Slovenského ľudového divadla v Nitre v roku 1941.
Tento vznik podnietil spisovateľov k väčšej aktivite. Starší autori prvých povojnových drám zobrazujú dedinské prostredie (Kukučín, Ferko, Urbánek) a malomestské prostredie (Timrava), niektorí zobrazili národnú históriu (Tajovský).
Ku koncu 2. svetovej vojny začalo rozvíjať pokrokovú činnosť novozaložené Komorné divadlo v Martine. Na jeho základoch sa počas SNP utvorilo pojazdné Frontové divadlo.
V medzivojnovom období zaznamenalo rozmach aj ochotnícke divadlo v Martine. K priekopníkom Slovenského národného divadelníctva patria Andrej Bagar, Ján Borodáč, Oľga Borodáčová-Országová, Hana Meličková. Sformovala sa aj nová herecká generácia: Mikuláš Huba, Viliam Záborský, Július Pántik, František Dibarbora, František Zvarík. Hlavnými predstaviteľmi slovenskej dramatickej tvorby tohto obdobia boli: Ivan Stodola, Július Barč-Ivan, Peter Zvon.

IVAN STODOLA
(1888 – 1977)

Bol najplodnejším autorom medzivojnového obdobia. Po absolvovaní lekárskej fakulty pôsobil v Liptovskom svätom Mikuláši, v Prahe a Bratislave. Posledné roky prežil v Piešťanoch, pochovaný je v Bratislave. Písal komédie, satirické hry, psychologické a historické drámy. – v prvej komédii Náš pán minister s humorom zobrazil pokrytecký život malomestských obyvateľov a ich snahu preniknúť do vyšších vrstiev. – v tragédii Bačova žena čerpá námet zo života dedinského ľudu. Dej je založený na morálno-sociálnom konflikte, ktorý vznikol medzi Ondrejom, Mišom a Evou. Zrážka človeka s osudom je blízka antickej tragédii. Evin muž, bača Ondrej, odišiel za prácou do Ameriky, v bani, kde pracoval sa stalo nešťastie, vybuchol plyn, baníkov zasypalo a správa baní poslala Eve oznámenie o smrti jej muža. Eva sa po rokoch vydala za baču Miša, ktorý jej pomáhal a ktorý ju ľúbi. Ondrej však nezomrel, zo zasypanej bane sa zachránil vetracou šachtou, no stratil pamäť. Po niekoľkých rokoch, pri železničnom nešťastí sa mu pamäť znova vráti a vracia sa domov ako boháč. Eva sa musí rozhodnúť medzi dvoma mužmi, ktorí ju ľúbia a ktorých ona ľúbi tiež. Jej tragédiu vyhrocuje žiadosť mužov, aby rozdelila deti. Materinský cit sa u nej ukáže silnejší ako láska.