V postave Svätopluka zdôrazňuje vlastenecký pátos (oduševnenie) v protiklade s osobnými záujmami jeho synov
– Marína Havranová – autor sa vracia do revolučných rokov 1948-1949, aby vyzdvihol myšlienku opravdivého vlastenectva
– Básnik a smrť – ako prvý dramatik tu zobrazil SNP

JÚLIUS BARČ-IVAN
(1909 – 1953)

Po štúdiách na evanjelicko-teologickej fakulte v Bratislave pôsobil ako kňaz na východnom Slovensku, posledné roky v Turčianskom svätom Martine.
Debutoval krátkymi prózami, ale úspech a uznanie dosiahol dramatickou tvorbou, ktoré má expresionistický charakter. – v prvých hrách spracoval sociálnu tematiku – 3 000 ľudí – ukázal tu na nezamestnanosť a ťažký život Slovákov v Amerike.
– v saritickej hre Mastný hrniec sa vysmial karierizmu, úplatkárstvu a pretvárke malomestského obyvateľstva. Dej umiestnil do Ťuťotína – moderného slovenského Kocúrkova. Komika sa zakladá na zámene osôb a úloh. V rozhlase oznámia, že stredoškolský profesor biológie Babík sa má stať ministrom. Všetci mu nadbiehajú, poklonkujú sa mu a chcú ťažiť zo situácie. Keď sa omyl vysvetlí, predstavitelia mestečka sa od neho odvrátia. – v dráme Veža spracoval biblický motív o stavbe babylonskej veže. Ľudia si postavili nové mesto a začínajú stavať „vežu lásky“. Avšak namiesto lásky sa začínajú nenávidieť. Pomocou symbolov prichádza autor k záveru, že noví ľudia, preniknutí vzájomnou láskou, budú žiť až v ďalekej budúcnosti.
– črty expresionizmu má dráma Neznámy. Jej námetom je uskutočnenie božieho kráľovstva na zemi. Túto myšlienku hlása neznámy hlásateľ nového učenia , ktorý príde do mesta. Pretože za ním idú všetci obyvatelia, radní páni sa boja o svoju moc. Konflikt sa vyhrotí aj medzi mešťanostom Leniom, dovtedajším zástupcom chudoby, ktorý navonok zastupuje jej záujmy, hoci mu ide len o vlastný prospech. Mešťanosta sa stáva diktátorom, nehľadí na obete, len aby si udržal svoje postavenie. Hra zobrazuje správanie ľudí v hraničných situáciách.
– v hre Dvaja rieši otázky medziľudských vzťahov. Príbeh dvoch cirkusových klaunov Maura a Augusta, ktorých spája spoločné previnenie (zapríčinili smrť partnera), má prvky absurdnej drámy. Údelom hrdinov je nezmyselná spoločná púť, z ktorej niet úniku.
– vrcholom jeho tvorby je tragédia Matka – je to príbeh matky a jej dvoch synov. Matka sa zúfalo snaží preklenúť nenávisť medzi nimi. Starší syn Jano je tvrdý, panovačný, chce získať vedúce postavenie v rodine, aby si mohol privlastniť rodičovský majetok. Mladší syn Paľo je mäkký a citlivý. Jano Paľa ponižuje, utláča, privlastňuje si i právo prebrať mu dievča. Paľo ustupuje a odchádza do USA. Spor znova začína, keď sa Paľo vráti z USA bez peňazí. Janove vlastnícke a citové záujmy sú ohrozené. Matka tuší katastrofu. Aby jej zabránila, pri ich hádke zhasne svetlo a nastavuje svoju hruď pod Janov nôž, ktorým chcel usmrtiť Paľa.

PETER ZVON
(1913 – 1942)

– na kontrastoch minulosti a budúcnosti napísal veršovanú hru s prológom a epilógom Tanec nad plačom.