Slovenská medzivojnová dramatická tvorba

Po roku 1918 zaznamenala vzostup, hoci nie taký dynamický ako poézia a próza. Vyplýva to azda aj z toho, že na Slovensku boli spočiatku profesiálne divadlá. Významným činom bolo založenie Slovenského národného divadla v Bratislave v roku 1919, Východoslovenského národného divadla v Košiciach v rokoch 1924-1930 a Slovenského ľudového divadla v Nitre v roku 1941.
Tento vznik podnietil spisovateľov k väčšej aktivite. Starší autori prvých povojnových drám zobrazujú dedinské prostredie (Kukučín, Ferko, Urbánek) a malomestské prostredie (Timrava), niektorí zobrazili národnú históriu (Tajovský).
Ku koncu 2. svetovej vojny začalo rozvíjať pokrokovú činnosť novozaložené Komorné divadlo v Martine. Na jeho základoch sa počas SNP utvorilo pojazdné Frontové divadlo.
V medzivojnovom období zaznamenalo rozmach aj ochotnícke divadlo v Martine. K priekopníkom Slovenského národného divadelníctva patria Andrej Bagar, Ján Borodáč, Oľga Borodáčová-Országová, Hana Meličková. Sformovala sa aj nová herecká generácia: Mikuláš Huba, Viliam Záborský, Július Pántik, František Dibarbora, František Zvarík. Hlavnými predstaviteľmi slovenskej dramatickej tvorby tohto obdobia boli: Ivan Stodola, Július Barč-Ivan, Peter Zvon.

IVAN STODOLA
(1888 – 1977)

Bol najplodnejším autorom medzivojnového obdobia. Po absolvovaní lekárskej fakulty pôsobil v Liptovskom svätom Mikuláši, v Prahe a Bratislave. Posledné roky prežil v Piešťanoch, pochovaný je v Bratislave. Písal komédie, satirické hry, psychologické a historické drámy. – v prvej komédii Náš pán minister s humorom zobrazil pokrytecký život malomestských obyvateľov a ich snahu preniknúť do vyšších vrstiev. – v tragédii Bačova žena čerpá námet zo života dedinského ľudu. Dej je založený na morálno-sociálnom konflikte, ktorý vznikol medzi Ondrejom, Mišom a Evou. Zrážka človeka s osudom je blízka antickej tragédii. Evin muž, bača Ondrej, odišiel za prácou do Ameriky, v bani, kde pracoval sa stalo nešťastie, vybuchol plyn, baníkov zasypalo a správa baní poslala Eve oznámenie o smrti jej muža. Eva sa po rokoch vydala za baču Miša, ktorý jej pomáhal a ktorý ju ľúbi. Ondrej však nezomrel, zo zasypanej bane sa zachránil vetracou šachtou, no stratil pamäť. Po niekoľkých rokoch, pri železničnom nešťastí sa mu pamäť znova vráti a vracia sa domov ako boháč. Eva sa musí rozhodnúť medzi dvoma mužmi, ktorí ju ľúbia a ktorých ona ľúbi tiež. Jej tragédiu vyhrocuje žiadosť mužov, aby rozdelila deti. Materinský cit sa u nej ukáže silnejší ako láska.

Spor o seba rieši dobrovoľnou smrťou – prebodne sa nožom. – v politickej komédii Čaj u pána senátora sa vysmieva karierizmu, bezohľadnosti, ale aj obmedzenosti meštiackych vrstiev a ich pachtenie sa za politickou mocou. Udalosťou, ktorá rozvlnila malomestský život, je príprava volieb. Hlavná postava, obchodníka s truhlami, Baltazára Slivku núti jeho žena do politickej činnosti. Spočiatku sa úlohe politika bráni, ale postupne sa do nej vžíva a začína sa mu páčiť. Zúčastňuje sa na školení spoločenského správania, ktoré vyučuje ruský emigrant. Dej vrcholí na čaji u senátora. Frázy, ktoré sa Slivka naučil používajú aj ostatní činitelia a ich manželky, lebo aj oni absolvovali hodiny u toho istého učiteľa. Tu vrcholí výsmech obmedzenosti týchto ľudí. – veselohru Jožko Púčik a jeho kariéra nazval autor „satirou na falošne chápaný humanizmus“. Hrdina je tragikomickou postavou uprostred doby, v ktorej žil. Svedomitého úradníka, starého mládenca Jožka Púčika obvinili z krádeže peňazí v dobročinnom spolku Humanitas, kde pracoval. Kým sa pri vyšetrovaní správa pasívne a prijíma obvinenie za nespáchaný čin, „je hrdinom“. Dobročinné spolky ho podporujú, aby vykázali činnosť. Keď vyjde najavo, že je nevinný, prestanú mať oňho záujem, prepustia ho i z práce. Autor sa vysmieva buržoáznym spoločenským inštitúciám.
– v satirickej komédii Keď jubilant plače chcel autor prostredníctvom konfliktu medzi lekárom a mastičkárkou poukázať na podvodníkov, ktorým sa v tej dobe darilo. V malom mestečku pracuje lekár, ktorému konkuruje mastičkárka. Ľudia viac veria jej zelinkám a zázračným mastičkám. Keď lekárovi ubúda pacientov, uzatvorí s ňou dohodu. Ľudia sa k nemu hrnú a nikto nechce veriť, že jeho liečebné metódy sú podfukom. V hre je veľa smiechu a irónie, ale aj veľa problémov tej doby. Autor chcel poukázať na prejavy spoločenského karierizmu a pokrivenú morálku časti inteligencie. – satirická komédia Mravci a cvrčkovia vznikla na základe bájok o usilovnom mravcovi a ľahtikárskom cvrčkovi. Vysmial sa jednotlivcom, ktorí sa bezpracne obohacujú. K známym historickým hrám patria:
– Kráľ Svätopluk – vracia sa do obdobia Veľkej Moravy.

V postave Svätopluka zdôrazňuje vlastenecký pátos (oduševnenie) v protiklade s osobnými záujmami jeho synov
– Marína Havranová – autor sa vracia do revolučných rokov 1948-1949, aby vyzdvihol myšlienku opravdivého vlastenectva
– Básnik a smrť – ako prvý dramatik tu zobrazil SNP

JÚLIUS BARČ-IVAN
(1909 – 1953)

Po štúdiách na evanjelicko-teologickej fakulte v Bratislave pôsobil ako kňaz na východnom Slovensku, posledné roky v Turčianskom svätom Martine.
Debutoval krátkymi prózami, ale úspech a uznanie dosiahol dramatickou tvorbou, ktoré má expresionistický charakter. – v prvých hrách spracoval sociálnu tematiku – 3 000 ľudí – ukázal tu na nezamestnanosť a ťažký život Slovákov v Amerike.
– v saritickej hre Mastný hrniec sa vysmial karierizmu, úplatkárstvu a pretvárke malomestského obyvateľstva. Dej umiestnil do Ťuťotína – moderného slovenského Kocúrkova. Komika sa zakladá na zámene osôb a úloh. V rozhlase oznámia, že stredoškolský profesor biológie Babík sa má stať ministrom. Všetci mu nadbiehajú, poklonkujú sa mu a chcú ťažiť zo situácie. Keď sa omyl vysvetlí, predstavitelia mestečka sa od neho odvrátia. – v dráme Veža spracoval biblický motív o stavbe babylonskej veže. Ľudia si postavili nové mesto a začínajú stavať „vežu lásky“. Avšak namiesto lásky sa začínajú nenávidieť. Pomocou symbolov prichádza autor k záveru, že noví ľudia, preniknutí vzájomnou láskou, budú žiť až v ďalekej budúcnosti.
– črty expresionizmu má dráma Neznámy. Jej námetom je uskutočnenie božieho kráľovstva na zemi. Túto myšlienku hlása neznámy hlásateľ nového učenia , ktorý príde do mesta. Pretože za ním idú všetci obyvatelia, radní páni sa boja o svoju moc. Konflikt sa vyhrotí aj medzi mešťanostom Leniom, dovtedajším zástupcom chudoby, ktorý navonok zastupuje jej záujmy, hoci mu ide len o vlastný prospech. Mešťanosta sa stáva diktátorom, nehľadí na obete, len aby si udržal svoje postavenie. Hra zobrazuje správanie ľudí v hraničných situáciách.
– v hre Dvaja rieši otázky medziľudských vzťahov. Príbeh dvoch cirkusových klaunov Maura a Augusta, ktorých spája spoločné previnenie (zapríčinili smrť partnera), má prvky absurdnej drámy. Údelom hrdinov je nezmyselná spoločná púť, z ktorej niet úniku.
– vrcholom jeho tvorby je tragédia Matka – je to príbeh matky a jej dvoch synov. Matka sa zúfalo snaží preklenúť nenávisť medzi nimi. Starší syn Jano je tvrdý, panovačný, chce získať vedúce postavenie v rodine, aby si mohol privlastniť rodičovský majetok. Mladší syn Paľo je mäkký a citlivý. Jano Paľa ponižuje, utláča, privlastňuje si i právo prebrať mu dievča. Paľo ustupuje a odchádza do USA. Spor znova začína, keď sa Paľo vráti z USA bez peňazí. Janove vlastnícke a citové záujmy sú ohrozené. Matka tuší katastrofu. Aby jej zabránila, pri ich hádke zhasne svetlo a nastavuje svoju hruď pod Janov nôž, ktorým chcel usmrtiť Paľa.

PETER ZVON
(1913 – 1942)

– na kontrastoch minulosti a budúcnosti napísal veršovanú hru s prológom a epilógom Tanec nad plačom.

Oživil v nej rokokové postavy, ktoré vystúpili z maliarskeho plátna, aby vyslovili svoj názor na morálku súčasnej spoločnosti. Historické postavy spoznávajú mravy a spôsob života súčasníkov a konfrontujú s nimi vlastné názory. Zisťujú, že nastal rozvoj vedy a techniky, ale ľudia sa v podstate nezmenili. Svedčia o tom záverečné slová sluhu, ktoré sú obžalobou neľudskosti všetkých čias. Autor doplnil hru songmi.
– komédia Vzdialená zem zostala v rukopise. Dej sa odohráva počas 2. svetovej vojny na opustenom ostrove, kde sa stretávajú traja stroskotanci. Alegorické postavy Smiech a Poézia im pomáhajú vžiť sa do novej situácie
Obidve divadelné hry sú preniknuté lyrizmom a reflexiami.

K obľúbeným dramatikom patrili aj:

FERKO URBÁNEK

– jeho hry hrali hlavne ochotnícke divadlá. Spočiatku si získal obecenstvo spoločenskými komédiami, v ktorých s humorom zachytil príbehy zo života vyšších kruhov (Za živa v nebi, Diabol v raji manželskom). Koncom storočia sa preorientoval na dedinskú tematiku Škriatok (poverčivosť), Pytliakova žena (alkoholizmus), Krutohlavci (sociálne rozpory), Kamenný kvietok (majetok).

VLADIMÍR HURBAN-VLADIMIROV

– vnuk J. M. Hurbana a synovec Svetozára Hurbana. Známa je jeho dráma Záveje, kde zobrazil prírodné, spoločenské a sociálne protiklady. Jeho druhou hrou je Ľudovít Štúr.

MÁRIA RÁZUSOVÁ-MARTÁKOVÁ

– známa je veršovanou hrou Jánošík.